PrihlásenieRegistrácia
Ak si nenašiel svoj podcast, kontaktuj nás
2026 © Podmaz | All rights reserved
Všeobecné obchodné podmienky
Cenník reklamy
Štátna reklama
Ochrana osobných údajov
Všeobecné podmienky používania
/
IMPERIUM ROMANUM - Rímska ríša

IMPERIUM ROMANUM - Rímska ríša

Autor: Janez Erat
Pokus o predstavenie rímskych dejín v ich celistvosti, a to vlastnými slovami, vlastnými myšlienkami a niekedy aj s určitou spontánnosťou, ale aby som to celé načrtol, použijem pôvodné dielo Leopolda von Ranke, nadčasové majstrovské dielo, o rímskych dejinách. K tomu sa snažím obsah podrobne komentovať alebo o ňom voľne a zábavne rozprávať. Budú aj špeciálne extra epizódy, v ktorých sa pokúsim čítať texty v pôvodnej podobe v origináli v latinčine a gréčtine - a to ľahko stráviteľným spôsobom. Na Facebooku ako: "Podcast Rímska ríša"

Podcast IMPERIUM ROMANUM - Rímska ríša je vložený na túto stránku z otvoreného informačného zdroja RSS. Všetky informácie, texty, predmety ochrany a ďalšie metadáta z informačného zdroja RSS sú majetkom autora podcastu a nie sú vlastníctvom prevádzkovateľa Podmaz, ktorý ani nevytvára ani nezodpovedá za ich obsah podcastov. Ak máš za to, že podcast porušuje práva iných osôb alebo pravidlá Podmaz, môžeš nahlásiť obsah. Ak je toto tvoj podcast a chceš získať kontrolu nad týmto profilom klikni sem.

Zoznam epizód (27 epizód)

37:34
  
pred 1 dňom

#27 Štvrtý rímsky kráľ: Ancus Marcius

Moderná historiografia dnes považuje Anca Marcia skôr za legendárnu než historicky doloženú osobnosť. Je však pravdepodobné, že rímska tradícia v jeho príbehu uchovala spomienku na obdobie, keď sa Rím začal výraznejšie rozširovať, budovať obranné stavby, ovládať obchodné cesty a nadväzovať užšie kon...
32:45
  
09.03.2026

#26 Tullus Hostilius – Rímsky kráľ vojny

Tullus Hostilius (*cca 710 pred n. l. – † 640 pred n. l.) bol podľa starých autorov tretím rímskym kráľom. Tradícia ho označuje za vnuka Hostusa Hostilia, spoločníka Romula, ktorý údajne padol v boji proti Sabínom.U Livia (1,12) sa dočítame: Medzi Palatínom a Kapitolom sa stretli Rimania a Sabínovia...
29:04
  
15.01.2026

#25 Numa Pompilius – Kráľ mieru a rituálu

Antické pramene — najmä Livius, Plutarchos a Dionýzios z Halikarnassu — opisujú Numovu osobnosť ako spravodlivú a hlboko zbožnú. Livius ho nazýva consultissimus omnis divini atque humani iuris, „najskúsenejší vo všetkom, čo sa týka božského i ľudského práva“. Tento výraz vyjadruje rímske presvedčeni...
40:32
  
15.12.2025

#24 Romulus pravdepodobne nikdy neexistoval

Už v jeho mene to rezonuje. Slovo Romulus doslova znamená niečo ako „Malý Rím“ alebo „Rímtik“: kombinácia slova Roma – mesto – s deminutívnou príponou -ulus, podobnou slovenskému -ik, nemeckému -lein alebo -chen. Akoby jeho meno od začiatku objasňovalo: nehovoríme tu o jednotlivcovi, ale o zosobnení...
33:32
  
21.11.2025

#23 Rhea Silvia ako Theotokos

Príbeh vestálskej panny Rhei Silvie zaznamenal Titus Livius a neskôr Cassius Dio v rozsiahlych Rímskych dejinách o osemdesiatich knihách. Vestálske panny boli kňažky starej italskej bohyne Vesty; ich pôvod je čiastočne nejasný, no zrejmé je, že boli kľúčové pre kult posvätného ohniska – symbolického...
31:47
  
07.11.2025

#22 Alba Longa ako legitimácia pre Urbs Aeterna

Od Tróje po Latium: Aeneas a AscaniusPodľa tradície, ktorú zaznamenali napríklad Livius a Dionýz z Halikarnassu, založil Albu Longu Ascanius, syn Aenea. Nasledoval rad kráľov – približne štrnásť až pätnásť podľa rôznych prameňov – ktorý spája tohto trójskeho hrdinu s Romulom, mytickým zakladateľom R...
46:40
  
25.10.2025

#21 Od pokladníka k diktátorovi: kariérny rebrík v Ríme

Ako konkrétny príklad môžeme uviesť Gaiusa Julia Caesara, ktorého zvolili za kvestora v roku 69 pred n. l. (podľa niektorých prameňov už v roku 70 pred n. l.). Hoci pochádzal zo starej patricijskej rodiny – rodu Juliov –, na začiatku svojej kariéry čelil vážnym politickým ťažkostiam. Jeho strýko z m...
33:25
  
17.10.2025

#20 Rím a jeho založenie: Livius a pramene

Rimania hovorili o svojom založení vždy spätne – až keď sa stali mocnosťou. V čase cisára Augusta (ktorý sa oficiálne ani nepovažoval za cisára, ale za princepsa, teda „prvého medzi senátormi“), bolo dôležité ukázať dejiny Ríma ako hrdinský príbeh. Veď Rimania sami seba videli ako vládcov sveta.Také...
01:03:38
  
09.10.2025

#19 Ptolemaiovci: Vojny a veda

Alexander Veľký za necelé desaťročie zmenil tvár starovekého sveta. Od víťazstva pri Graníku cez slávnu bitku pri Gaugaméle až po ťaženie do Indie rozvrátil Perzskú ríšu a vytvoril obrovské impérium, aké dovtedy nemalo obdobu. Založil Alexandriu, mesto, ktoré sa stalo centrom vedy a kultúry. Po jeho...
54:57
  
09.09.2025

#18 Faliskovia – malý národ na križovatke mocností

Faliskovia si však napriek tomu uchovávali aj vlastné tradície a italský charakter. Najvýraznejšie sa to prejavilo v ich náboženskom kulte, kde osobitné miesto zaujímala bohyňa Juno (lat. Iuno). Kým v rímskej tradícii bola Iuno manželkou a sestrou najvyššieho boha Jupitera (staroindoeur. Dyeus Pater...
30:44
  
07.08.2025

#17 Marcus Furius Camillus “druhý zakladateľ Ríma"

Taktická štruktúra ranorepublikánskej rímskej armády bola výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý úzko súvisel s rímskym censusovým systémom, teda triedením občanov podľa majetku. Tento systém odrážal nielen sociálnu hierarchiu v rámci rímskej spoločnosti, ale zároveň určoval aj vojenskú funkciu jednotli...
32:17
  
08.07.2025

#16 Rímske vojsko I: Začiatky

V súhrne môžeme povedať, že v prvých storočiach Rimania čerpali z overených stratégií a techník od iných národov, najmä od Grékov, ktorí im slúžili ako vzory, či už prostredníctvom Etruskov, ktorí vládli Rímu, alebo priamo zo susedného regiónu Magna Graecia.
21:54
  
13.06.2025

#15 Prví nepriatelia Ríma: bojovní Oskovia

Oskovia boli južnými, mocnými a bojovnými susedmi Rimanov. Usadili sa na oveľa väčšom území ako Rimania, viac ako desaťkrát väčšom. Najznámejším oským kmeňom boli Samniti.Boli prvými hlavnými odporcami Rimanov a posledným rivalom o moc na Apeninskom polostrove.Oský jazyk - Oskičtina - je relatívne d...
40:15
  
04.05.2025

#14 Umbrovia „ľudia búrky“

Plínius Starší písal o ľudovej etymológii mena, teda takto si Rimania vysvetlili meno Umbrov. Ich meno bolo vysvetlené ako „ľudia búrky“, z gréckeho slova ὅμβρος, čo znamená „búrka“.Boli to ľudia, ktorí zostali po veľkej potope. Etymologický pôvod názvu „Umbria“ nie je známy, ale predpokladá sa, že...
34:38
  
16.04.2025

#13 Príchod Italikov: Teória "Kentum-Satem"

Rovnako ako Gréci, aj predkovia Rimanov pochádzajú z hypotetického indoeurópskeho národa. Toto je klasický postoj, prevládajúca teória, ktorá je stále platná. Ale napriek tomu neexistuje žiadny dôkaz o tom, že takýto národ niekedy existoval a pravdepodobne ani nikdy nebude, okrem skutočnosti, že jas...
56:02
  
04.04.2025

#12 Atény a Sparta ako vzory pre Rím

Dnes hovoríme o gréckom mestskom štáte “polis”, ktorý v istom zmysle slúžil aj ako vzor pre vznik Rímskej republiky. Podľa teórie nemeckého filozofa Oswalda Spenglera, ale aj iných, sa mestský štát vysvetľuje ako určitá fáza, ktorou prechádzajú rôzne kultúry.Najsilnejšie mestské štáty Atény a Sparta...
28:54
  
14.03.2025

#11 Alexandrijské museion a vznik Septuaginty

TERAZ AJ NA Youtube ⁠⁠LINK⁠Najväčším vedeckým centrom bola Alexandria, ktorú založil Alexander Veľký, s knižnicou Mousein, kde sa zhromažďovali učenci z celého sveta, aby si vymieňali nápady a viedli výskum.Prví kresťania ako Pavol použil a odvolával sa na Septuagintnú verziu Starého zákona, ktorá b...
28:43
  
27.02.2025

#10 Predsokratovci a Pytagorejci v Kalábrii

TERAZ AJ NA Youtube ⁠⁠LINK⁠V ríši sa stavali konkrétne stavby podľa učenia Pytagora v Ríme. Príkladom toho je Panteón cisára Hadriána, prestavaný v roku 126 po vyhorení pôvodnej budovy.V Ríme bol postavený na základe numerológie Pytagoras.Hovorí sa tiež, že Pytagoras trénoval športovcov na olympijsk...
22:23
  
07.02.2025

9# Prehľad gréckych dejín

TERAZ AJ NA Youtube ⁠LINK⁠ Facebook ⁠LINK Aby som vedel všetko chronologicky zaradiť, dávam a Prehľad hrubej chronológie: 3000-1100 minojská kultúra na Kréte 1400-1100 mykénska kultúra 1100-750 Temné storočia 750 - 500 pred Kristom Archaické obdobie 500 – 336 pred Kristom grécky klasicizmus 336 –...
23:20
  
28.01.2025

#8 Gréci: Šírenie Indoeurópanov a príchod Grékov

TERAZ AJ NA Youtube LINK Facebook LINK Gréci sa pravdepodobne dostali do kontaktu s minojskou kultúrou, ktorú datujeme od roku 3000 do 1000 rokov pred Kristom, už na začiatku vlastného kultúrneho vývoja. S kultúrou, ktorá bola takmer taká stará ako najstaršie ľudské spoločnosti, ktoré vytvorili vy...
39:40
  
17.01.2025

#7 Násilný pád predrímskych civilizácií

TERAZ SME AJ NA Facebook Pád veľkých kultúr je určite jednou z najzaujímavejších tém celého ľudstva, zmiznuté, legendárne krajiny, Atlantídy, Mayovia, Aztékovia, Huni, ale aj Egypt a Babylon. Často je ťažké pochopiť, ako sa môže stať, že bohatý štát s najlepším vojenským vybavením sa nechá podmaniť...
47:35
  
10.01.2025

#6 Rimania sa učili od iných: Legendy, veda a veštenie

Dnes sa pozrieme na ďalšie príklady vplyvu Mezopotámie na rímsku kultúru. Obzvlášť dôležité pokroky v mezopotámskej vede, ako je matematika, astronómia a veštenie, sa rozšírili do Európy. Ale vplyvy týchto starších civilizácií sa dostali do Ríma a Európy najmä cez zastávky v Grécku. Ale po dobytí Me...
39:42
  
03.01.2025

#5 „talio esto“ alebo princíp “oko za oko, zub za zub”

Rímske právo je zásadne založené na princípe talion. Princíp talion, známy aj ako ”ius talionis”, je princíp, podľa ktorého treba hľadať rovnováhu medzi ublížením obeti a páchateľovi. Presne to vidíme aj v najstarších zachovaných mezopotámskych zákonoch. Pozeráme sa na jeden z najdôležitejších dokum...
37:23
  
20.12.2024

#3 Čas pred Rímom 2: Megiddo a bitka pri Kadeši

Hodie de bello et proeliis loquimur! Hovoríme teraz o konkrétnych udalostiach, ktoré ohrozovali Egypt z najslabšieho miesta zo severu, najmä zo smeru dnešného Izraela. Pred Morskými národmi bol Egypt ohrozovaný nájazdmi, najmä západných semitských kmeňov, biblické príbehy, konflikt medzi Hebrejmi a...
Táto webová stránka používa súbory cookies, ktoré sú potrebné pre správne fungovanie a skvalitňovanie webovej stránky. Ďalšie informácie o tom, ako používame súbory cookies, nájdete tu.
Bližšie informácie o spracúvaní osobných údajov ako aj o súboroch cookies nájdete tu.

Technické cookies

Vždy aktívne cookies sú nevyhnutne potrebné na základné fungovanie. Bez týchto súborov by sme nemohli poskytovať služby, ktoré umožňujú tejto stránke fungovať.

Funkčné cookies

Funkčné cookies vylepšujú fungovanie webových stránok, nakoľko si môžu pamätať napríklad informácie ako používateľské meno, jazyk alebo preferovanú polohu. Vďaka zapamätaniu si Vašich volieb môže stránka poskytovať vylepšené a osobnejšie služby.

Analytické cookies

Tieto cookies zhromažďujú anonymné informácie o tom, ako používatelia využívajú webové stránky. Z týchto dát sa dozvieme, ako používatelia reagujú na stránku poskytnutím informácií o tom, aké oblasti navštívili, aký čas na našej stránke strávili, a či sa pri tom vyskytli nejaké problémy, napríklad chybové hlásenia, čo nám pomáha vylepšovať webovú stránku.

Marketingové cookies

Marketingové cookies pomáhajú sledovať Vaše online návštevy a aktivitu na našich webových stránkach. Uvedené pomáha poskytovať a zobrazovať Vám relevantnejšie reklamy alebo obmedzujú počet zobrazení reklamy. Tieto súbory cookie môžu zdieľať tieto informácie s inými organizáciami alebo inzerentmi. Ide o trvalé súbory cookie a takmer vždy pochádzajú od tretích strán.