Ako konkrétny príklad môžeme uviesť Gaiusa Julia Caesara, ktorého zvolili za kvestora v roku 69 pred n. l. (podľa niektorých prameňov už v roku 70 pred n. l.). Hoci pochádzal zo starej patricijskej rodiny – rodu Juliov –, na začiatku svojej kariéry čelil vážnym politickým ťažkostiam. Jeho strýko z matkinej strany, Gaius Marius, bol úhlavným nepriateľom diktátora Sullu, a preto sa aj Caesar ocitol v ohrození života – Sulla ho chcel dať popraviť. Zachránil sa len vďaka zásahu svojich príbuzných. Sulla o ňom neskôr údajne napísal: „V tomto mladíkovi sa skrýva mnoho Mariov,“ čím narážal na jeho nezmieriteľnú ambíciu.

Po návrate z politického vyhnanstva sa Caesar postupne opäť zapojil do verejného života a úrad kvestora predstavoval prvý krok na jeho kariérnom rebríku. Voľby sa zvyčajne konali na Campus Martius a po Sullových reformách sa každoročne volilo dvadsať kvestorov. Zvolení magistráti nedostávali hneď konkrétnu funkciu, ale len hodnosť, ku ktorej sa úradné poverenie priraďovalo neskôr.