Viete si predstaviť sústavu navzájom prepojených umelo vypestovaných mini-orgánov z laboratória, na ktorých by sa testovali rôzne chemikálie, lieky alebo kozmetika? Takáto platforma, ale aj iné možnosti testovania bez použitia laboratórnych zvierat sa už stávajú realitou.

Regulačné orgány EÚ by chceli v 21.storočí dosiahnuť čo najvyššiu bezpečnosť chemických látok a spotrebiteľských produktov. Zároveň vyzývajú a legislatívne požadujú, aby sa hodnotenie bezpečnosti vykonávalo v čo najväčšej možnej miere bez použitia laboratórnych zvierat všade, kde existujú vhodné alternatívy a inovatívne postupy, ktoré sú medzinárodne validované.

Ak by sme v tejto problematike vynechali etický aspekt,testovanie na zvieratách má okrem prínosov v ochrane ľudského zdravia aj svoje slabé stránky. Stáva sa, že pôsobenie skúmaných látok na pokusných zvieratách má iné mechanizmy účinku a vyvoláva iné odozvy, aké vidíme u človeka. Môže ísť o iné toxikologické dráhy, zrýchlený alebo spomalený metabolizmus, alebo aj rozdiely v citlivosti orgánov voči cudzorodým látkam.

Ako funguje testovanie na tkanivách ľudského pôvodu, virtuálnych modeloch orgánov či na „multiorgánových“ technológiách? Aké možnosti v toxikológii ponúka umelá inteligencia? Ktoré výrobky na slovenskom trhu už nie sú testované na zvieratách? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Dr.rer.nat., Ing. Helena Kanďárová, ERT pracuje na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie, Centra experimentálnej medicíny, Slovenskej akadémie vied. Je prezidentkou Európskej spoločnosti pre toxikológiu in vitro (ESTIV), podpredsedníčkou Slovenskej toxikologickej spoločnosti SETOX a členkou poradných orgánov pre oblasť toxikológie doma aj vo svete.