Betón je hneď po vode druhá najviac využívaná komodita na svete. Ak chceme tento materiál používať aj v budúcnosti, je potrebné vysporiadať sa s obmedzenými zásobami nerastných surovín, ale aj s veľkou tvorbou emisií pri jeho výrobe.

Vedci sa zaoberajú výskumom  betónu, pri výrobe ktorého by sa nielen znížila tvorba emisií, ale bol by dokonca schopný spätne absorbovať oxid uhličitý. Tzv. zelený betón sa už v súčasnosti používa v Spojených štátoch amerických a v Kanade.

„Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete,“ povedal v rozhovore profesor Martin Tchingnabé Palou, ktorý okrem iného pracuje aj na vývoji inteligentných materiálov. Jedným z takýchto materiálov je aj inteligentný betón, ktorý by sa dokázal „sám liečiť“.

Na akom princípe môže fungovať inteligentný betón?  Aké možnosti pre výrobu betónu ponúka odpad? Ako je možné pri výrobe cementu či betónu znižovať emisie CO2? Odpovede na tieto, ako aj ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou pôsobí v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. V oblasti základného výskumu sa zaoberá vývojom nízkoenergetických cementov, špeciálnych anorganických spojív a biokeramiky pre medicínske aplikácie.

Najdôležitejším z jeho projektov je vývoj mnohozložkových cementov. Sú využiteľné pre rôzne oblasti, predovšetkým oblasť vývoja ťažkých betónov, ktoré majú schopnosť absorbovať jadrové žiarenia. Vyvíja tiež multikomponentné cementy pre vysokohodnotné betóny, ktoré sa často používajú pri stavbe mrakodrapov. Ďalšou výskumnou oblasťou projektu  je aplikácia betónových zmesí v geotermálnych vrtoch, kde sú náročné tepelné a tlakové podmienky.