Láska sa kedysi vyšívala do košieľ, darovala sa ako medovníkové srdcia a zdobené pracie piesty, stavala sa v podobe májov a rozprávala sa symbolmi, ktorým rozumela celá dedina.

Dvorenie našich predkov malo svoje pravidlá aj rituály. V rozhovore s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou sa vydáme do sveta, kde sa láska prejavovala skutkami viac než slovami. Spoznáme jednotlivé fázy dvorenia od prvých záletov a nesmelého klopkania na oblôčik cez vohľady v dome nevestinej rodiny až po zásnuby, ktoré predstavovali verejný sľub vernosti pred príbuznými.

Dozviete sa, aké dary si zaľúbenci vymieňali, akú úlohu zohrávali máje, kraslice či galantné básne. Porozprávame sa i o zásnubách v kolíske, ktoré boli typické pre aristokraciu, o takzvaných tichých svadbách uzatvorených bez súhlasu rodiny, ale takisto o tom, prečo ľudové svadby v minulosti trvali aj sedem dní a prečo sa postupne skracovali. Pristavíme sa tiež pri tajomstvách prvej svadobnej noci a pri spôsoboch, akými sa overovala konzumácia manželstva.

Počas celého rozhovoru sa vraciame k otázke, čo bolo pre našich predkov základom dobrého partnerstva. Nie preto, že by boli ich vzťahy vždy ideálne a romantické, ale preto, že za dôležité považovali najmä vzájomnú úctu a toleranciu.

Môžeme sa z ich pohľadu na lásku a partnerstvo niečomu priučiť aj dnes?

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., je historička, etnologička a jedna z najznámejších popularizátoriek slovenskej ľudovej kultúry. Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy, ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave a dnes sa venuje historickému poradenstvu pre médiá a film. Prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách a je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií, popularizačných publikácií a dokumentárnych filmov.