Ján 5,1-9a

1Potom bol židovský sviatok a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda, s piatimi stĺporadiami. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. 5Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: „Chceš vyzdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ 8Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

Nemáš nikoho? Prichádza Ježiš. Koľkokrát sme o tom zapochybovali? Nemám nikoho; čas aj okolnosti hrajú proti mne; som stratený. Závisieť len od vlastných schopností, či od iného človeka alebo od toho, ako sa situácia vyvinie, sa v konečnom dôsledku končí beznádejou. Občas sa nám podarí niečo vyriešiť, ale sú veci, na ktoré nestačíme. Kvôli našej vnútornej chorobe – hriechu – sme všetci paralyzovaní. Možno to nevieme presne takto pomenovať, ale faktom je, že neustále hľadáme pomoc. Chytáme sa aj slamky, hoci je pri nás živý Boh. Živý, avšak nepovšimnutý. Je to paradox nášho bytia, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. „Veríme“, ale nedôverujeme. A tak sa nám Pán prihovára vždy znovu a znovu – v spoločenstve aj osobne – aby sme si uvedomili, že o nás vie a záleží Mu na nás. Ako odpoveď stačí jeden malý krôčik z našej strany: priznať si svoju bezmocnosť. Sebe, no najmä Jemu. Tá modlitba v komôrke srdca nás môže zachrániť práve dnes. Veď Betezda – Dom milosrdenstva a súcitu – je tam, kde je s nami Pán Ježiš. Nie je pravda, že nemáš nikoho! Máš Toho, Ktorý ťa miluje plnosťou lásky.

Modlitba: Pane, som bezmocný a je pre mňa také ťažké priznať si to, lebo bezmocnosť sa v tomto svete nenosí. Ďakujem, že Tebe to môžem bez obáv povedať, že Tebe môžem povedať všetko. Dávaj mi Svojho Ducha dôvery, aby som bol zachránený a žil vďaka tomu, že Ty si so mnou! Prosím nielen za seba, ale aj za mojich blízkych a blížnych. Amen. Pieseň: ES 490 Autor: Renáta Rényeiová

Pozri z neba a hľaď zo Svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a odvaha? Izaiáš 63,15

Ježiš hovorí: „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ Ján 14,18

1.Jána 5,6-10 • Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako chorý, ktorý už tridsaťosem rokov leží a nemá človeka, čo by ho zaniesol do rybníka (bezmocnosť, strata, závislost od vlastných schopností). Napíšte si modlitbu: „Pane, som bezmocný a je pre mňa také ťažké priznať si to, lebo bezmocnosť sa v tomto svete nenosí. Ďakujem, že Tebe to môžem bez obáv povedať, že Tebe môžem povedať všetko. Dávaj mi Svojho Ducha dôvery, aby som bol zachránený a žil vďaka tomu, že Ty si so mnou! Prosím nielen za seba, ale aj za mojich blízkych a blížnych!“ Potom urobte jeden krok priznania si svojej bezmocnosti: priznajte si svoju bezmocnosť sebe, no najmä Jemu, alebo modlite sa v komôrke srdca.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu