Hebrejom 12,1-11

1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá, 6 lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? 8 Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti. 9 Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? 10 Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.

Nám na úžitok. V posledných rokoch sa čoraz viac skloňuje pojem osobnostný rozvoj. Definuje sa ako proces, v ktorom si môžete uvedomiť vlastné schopnosti, rozvinúť svoj potenciál a dosiahnuť plánované ciele. Mnohí hovoria, že im to naozaj pomohlo. Naštartovalo ich to k niečomu novému, poprípade ich to reštartovalo – či už v práci alebo v osobnom živote. A predstavte si, že k takémuto „osobnostnému rozvoju“ nás pozýva aj náš Boh a Pán. Je naším Záchrancom a chce byť aj naším vychovávateľom – „koučom“. Chce nás vychovávať, aby sme vytrvali v zápase, ktorý máme pred sebou, aby sme neklesali na duchu, ale aby sme verne bojovali proti hriechu alebo, inak povedané, aby sa rozvinul ten potenciál, ktorý nám dal Pán. A najmä nám dal nový cieľ a zmysel výchovy – odpustenie hriechov a večný život. Skúsme sa sami seba opýtať, či Mu dovolíme, aby nás vychovával? Alebo či sme náhodou neustrnuli na jednom mieste a neprestali duchovne rásť… V tom prípade nám totiž hrozí pomalé, ale isté odumieranie. My potrebujeme byť vychovávaní, potrebujeme rozvíjať svoj vzťah k nášmu Pánovi, svoju osobnosť, charakter, svätosť. Je to pre naše dobro, je nám to len na úžitok! Ľudia tohto sveta robia veľa pre to, aby osobnostne rástli. Robme to aj my, ako Božie deti, veď máme toho najlepšieho „Kouča“!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že chceš vidieť náš duchovný rast! Odpusť, že ho zanedbávam! Veď ma Svojím Duchom, nech dospievam vnútorne a žijem Tebe na česť a ľuďom na úžitok! Amen. Pieseň: ES 486 Autor: Daniela Mikušová

Hospodin dáva slepým zrak. Žalm 146,8

Ježiš im odpovedal: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: ‚Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.‘“ Lukáš 7,22

Izaiáš 57,14-16 • Modlíme sa za: Senica (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: V tomto týždni si vyhraďte 10 minút denne na čítanie Hebrejom 12,1–11 a modlitbu: „Pán Ježiš, ukáž mi, čo mám odhodiť (príťaž, hriech), a pomôž mi uprieť zrak na Teba.“ Zapíšte si jednu konkrétnu vec, ktorú chcete odložiť (napr. hnev, závist, pýchu, závislosť), a jeden krok, ako ju chcete odhodiť (modlitba, konfrontácia s niekým, služba). Na konci týždňa si overte, ako sa mení váš postoj k Božej výchove — či ju vnímate viac ako dar a cestu k svätosti, nie ako trest. Zdieľajte svoju skúsenosť s niekým, kto potrebuje povzbudenie v behu viery.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu