Izaiáš 66,1-4
1 Takto hovorí Hospodin: „Nebesia sú mojím trónom a zem podnožkou pre moje nohy. Aký je to dom, čo mi postavíte, a aké miesto mi dáte na odpočinok? 2 Veď všetky tieto veci urobila moja ruka a všetky sú moje,“ znie výrok Hospodina. „Na toho zhliadnem, kto je pokorný, má skrúšeného ducha a trasie sa pred mojím slovom. 3 Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu. Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky a v ohavnostiach sa kochali, 4 aj ja si zvolím ich nešťastie a privediem na nich hrôzy. Pretože som volal, a nik neodpovedal, hovoril som, ale nepočúvali, robili, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, v čom nemám záľubu.“

Boh nepotrebuje chrám s prázdnymi srdcami. Je zvláštne počuť, že Boh nepotrebuje chrám. Aj toto konštatovanie zaznieva z úst mnohých ľudí. Ja ale doplním: Boh ťa chce mať v chráme – v spoločenstve veriacich kresťanov. Ale maj tam otvorené srdce. Prichádzaj s otvoreným srdcom do chrámu, do cirkevného zboru a ver mi, viac si odnesieš, ako dáš. Takto je to myslené. Navzájom sa potrebujeme v cirkvi. Potrebujeme spojiť svoje srdcia (spievame to aj v liturgii pred Večerou Pánovou: Hore srdcia naše), nie je to úžasné? Otvorené srdce je znakom pokory. A kto je pokorný v zmysle Izaiášových slov, ten ožíva v duchu – v Duchu Svätom. Ten, kto sa chveje, má rešpekt pred Božími prikázaniami, pred Božími slovami, na toho Boh zhliadne. Koľko zatvorených sŕdc sedí v našich kostoloch? Koľkokrát máme my zatvorené srdcia, keď otvárame dvere a vstupujeme do chrámu Božieho? Boh potrebuje tvoje srdce. Otvor Mu ho. Chce ti dať pokoj, lásku a byť s tebou. Veď aj onedlho po advente bude znieť: Immanuel – Boh je s nami. A to môže počuť len ten, kto má otvorené srdce. Lebo táto zvesť je počuteľná srdcom a nie ušami. Boh nepotrebuje chrám s prázdnymi srdcami, ale potrebuje plné srdcia v tomto prázdnom svete.
Modlitba: Bože, ďakujem, že Tvojím chrámom je Kristovo telo, teda my. Odpusť, že nežijem plne toto spoločenstvo. Zjednocuj nás, prosím, a buduj z nás Svoj svätý chrám. Amen.
Pieseň: ES 542
Autor: Marcela a Viktor Sabovi

Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa Mu nepáči? 2.Samuelova 12,9
Ja biedny človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Rimanom 7,24-25

1.Tesaloničanom 4,13-18 • Modlíme sa za: Dlhá Ves (GeS)