Kazateľ 12,1-14

1Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti,kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky,keď povieš: „Nemám v nich záľubu.“2Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdya oblaky sa vrátia po daždi,3vtedy sa strážcovia domu budú triasť,skrivia sa silní muži,čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo,a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien.4Zavrú sa dvere na ulicu,stlmí sa hlas mlynaa zmení sa na hlas vtáka.Aj piesne budú znieť tlmene.5Vyvýšeniny budú vzbudzovať stracha cesta bude postrachom.Rozkvitne mandľovník,kobylka stratí silu,kapary sa minú účinku.Človek totiž ide do svojho večného domua na ceste sa zoskupujú smútiaci.6Skôr než sa roztrhne strieborný motúzika rozbije sa zlatá čaša,roztriešti sa džbán nad prameňom,poláme sa koleso na studni,7prach sa vráti do zeme, tak ako bol,a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.8„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ,„všetko je márnosť.“9Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu,uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia.10Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová,spoľahlivo napísané slová pravdy.11Ako ostne sú slová múdrycha ako vbité klince sú zbierky prísloví —pochádzajú od rovnakého pastiera.12Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore!Písaniu kníh nieto konca-krajaa mnohé premýšľanie unavuje telo.13Slovo na záver všetkého, čo si počul:Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj,lebo toto je povinnosť každého človeka!14Boh predvolá na súd každý čin,všetko, čo je skryté,či je to dobré, alebo zlé.

Múdry, no bez Krista. Bude vlastne biblický Šalamún v nebi? Veď nikdy nikde nevyznal Ježiša Krista za svojho Spasiteľa! Ako aj mohol, keď Mária svojho Syna porodila až o vyše 900 rokov neskôr…?! A bez Ježiša Krista predsa inej cesty do neba niet – ani pre múdreho biblického kráľa! Alebo pre ľudí Starej zmluvy platí nejaká výnimka? Schválne to tu nechám bez odpovede a každého, koho to zaujíma, pozývam k hľadaniu odpovede do najbližšieho spoločenstva veriacich bratov a sestier, do cirkvi. – – Šalamún o celom svojom živote vyznáva, že je jednou veľkou márnosťou. Môžeš v ňom vyskúšať čokoľvek a on ako od Pána Boha múdry a potom aj bohatý kráľ naozaj vyskúšal všetko možné, no napokon uznal, že všetko bolo iba naháňaním sa za márnosťou. Aj tak sa „prach navráti do zeme“ a „duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal“. Tak čo z toho? A predsa, ak poznáme Krista, ak sme Mu uverili, náš život dostáva celkom inú – Ním pripočítanú hodnotu. A to je veľký rozdiel. Už to potom nie je iba o jame na cintoríne (pre každého rovnakej), ale o celkom inej perspektíve, ktorú nám pripravil náš Boh a Pán. A na tú s Kristom sa tešíme!

Modlitba: Bože, ďakujem za Ducha, ktorého nám dávaš. Odpusť, že príliš dbám o telo a jeho zážitky, ktoré sa aj tak premenia na márnosť. Daj, nech patrím Kristovi a moje telesné vášne a žiadosti ostávajú na kríži. Amen. Pieseň: ES 383 Autor: Ľuboslav Beňo

Jeho vláda siaha od mora až k moru, až do končín zeme. Zachariáš 9,10

Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. Matúš 24,14

Rimanom 4,18-25 • Modlíme sa za: Brezová pod Bradlom (MyS)