2.Mojžišova 35,4-29
4 Mojžiš celej pospolitosti Izraelitov vyhlásil: „Hospodin prikázal toto: ‚Vyberte z toho, čo máte, pre Hospodina na obetu pozdvihovania. 5 Nech každý ochotne prinesie obetu pozdvihovania pre Hospodina: zlato, striebro, bronz, 6 fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, 7 červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo, 8 olej na svietenie, balzamy do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo, 9 ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka. 10 Každý z vás, kto má dar zručnosti, nech príde a urobí všetko, čo Hospodin prikázal: 11 príbytok, jeho stan, prikrývku, spony, dosky, žrde, stĺpy, podstavce, 12 archu a jej žrde, vrchnák a vnútornú oponu, 13 stôl a jeho žrde, aj všetko náradie i s predkladanými chlebmi, 14 svietnik na svietenie s náradím, lampy a oleje na svietenie, 15 kadidlový oltár a jeho žrde, olej na pomazanie, voňavé kadidlo, záclonu ku vchodu do príbytku, 16 oltár na spaľované obety a k nemu bronzové rošty, jeho žrde, všetko príslušné náradie a umývadlo s podstavcom, 17 plachty pre nádvorie, jeho stĺpy s podstavcami a záclonu na bránu do nádvoria, 18 kolíky pre príbytok, kolíky pre nádvorie a príslušné povrazy, 19 utkané rúcha na službu vo svätyni, sväté rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov, na kňazskú službu.‘“ 20 Potom celá pospolitosť Izraelitov odišla od Mojžiša. 21 Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania pre Hospodina na zhotovenie stanu stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. 22 Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom a prinášali náramky, krúžky, prstene, prívesky a všelijaké zlaté predmety. Každý, kto chcel obetovať Hospodinovi zlato, priniesol ho ako podávanú obetu. 23 Každý kto mal fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, červeno sfarbené baranie a tachašové kože, priniesol ich. 24 Kto chcel priniesť obetu pozdvihovania v striebre a bronze, priniesol to ako obetu pozdvihovania Hospodinovi. Každý, kto mal akáciové drevo, súce na zhotovenie bohoslužobného diela, priniesol ho. 25 Aj všetky zručné ženy vlastnoručne priadli a prinášali hotovú priadzu, fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno. 26 Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť. 27 Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka, 28 balzam a olej na svietenie i olej na pomazanie a voňavé kadidlo. 29 Izraeliti, každý muž a žena, ktorých nabádalo srdce priniesť dar Hospodinovi na zhotovenie celého diela, ktoré prostredníctvom Mojžiša rozkázal vykonať Hospodin, prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi.

Dať to, čo môžeš. Dať prvé a posledné. Zvykneme to hovoriť vtedy, keď vieme obetovať a dať veľmi veľa. Niekedy však dávame prvé, aby sme si zvyšok nechali, alebo posledné ako odrobinku, čo zostala na koniec. Preto je fajn, ak dávame to, čo môžeme. Presne tak ako tí, ktorí prispeli k vybudovaniu svätostánku. Ich dávanie bolo typické ochotou, vnútorným pobádaním, výtvorom zručnosti a dobrovoľnosťou. Ako je to s naším dávaním v cirkvi, v živote? Ak chceme spolu vybudovať niečo skvelé a úžasné, ak chceme postaviť Boží stánok medzi nami (v zmysle vybudovania spoločenstva, ktoré bude svedectvom o Pánovi), potom by nám nemali chýbať tieto znaky nášho dávania. Buďme ochotní a nie leniví. Načúvajme Božiemu hlasu v našom srdci a nie hlasu, ktorý nám hovorí, že ak dáme, sami budeme mať málo. Máme dary od Ducha Svätého, nevyhovárajme sa, ale využime ich a buďme zruční. A nakoniec: vnímajme naše dávanie ako niečo, čo chceme urobiť zo svojej viery a lásky a nie ako povinnosť, ktorá nás zaťažuje. Ak by každý dal, čo môže (a chce), vybudujeme spolu niečo nádherné, zmysluplné a k Božej sláve.
Modlitba: Pane Bože, prosím: pomôž mi uvedomiť si, že si mi dal dostatok rôznorodých darov, aby som sa s nimi delil. Nech je moje srdce ochotné k dávaniu toho, čo si mi zveril. A to všetko pre Tvoje oslávenie,