Ozeáš 14,2-10

2 Vráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu, veď si sa potkýnal na vlastnej vine! 3 Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: „Odpusť nám každú vinu, vezmi všetko, čo je dobré, a my zaplatíme ovocím našich perí. 4 Asýria nás nezachráni. Nebudeme jazdiť na koňoch a nepovieme už dielu našich rúk: ‚Naši bohovia!‘, lebo v tebe je zľutovanie nad sirotou.“ 5 „Vyliečim ich odpadnutie, budem ich slobodne milovať, lebo sa odvrátil od nich môj hnev. 6 Budem pre Izrael ako rosa, i rozkvitne ako ľalia a zapustí korene ako Libanon. 7 Bude vyháňať nové výhonky, bude krásny ako oliva a bude rozvoniavať ako Libanon. 8 Tí, čo prebývajú v jeho tôni, budú opäť žiť ako obilie, vyženú ratolesti ako vinič a jeho chýr bude ako chýr libanonského vína. 9 Efrajim — čo ešte chce s modlami? Sám ho vypočujem a dohliadnem naňho. Som ako svieži cyprus, to odo mňa si dostal svoje plody. 10 Kto je múdry, nech tieto veci pochopí a kto je chápavý, nech ich spozná. Lebo priame sú cesty Hospodinove; spravodliví po nich kráčajú, no hriešnici sa na nich potkýnajú.“

Hospodin láskou uzdraví a k Sebe privinie. Každý, kto dočítal záverečnú kapitolu Ozeášovho proroctva, si v nej všimne úplne iný vzťah Hospodina k Svojmu ľudu. Znie tu radostná zvesť, slovo o Božej láske, o milosti a odvrátení hnevu. Ako došlo k tejto zásadnej zmene? Že by ten ľud, uctievajúci zlievané modly… na svoju podobu a spoliehajúci sa na kráľa a kniežatá, urobil tak zásadnú zmenu vo svojom zmýšľaní a konaní? Alebo sa dostavil tento viditeľný posun, navrátenie k svojmu Bohu a obrátenie sa v ľútosti k Hospodinovi, ako dôsledok vytrvalého a zrozumiteľného posolstva tohto odvážneho proroka? Som presvedčený, že vždy možno počítať aj s úspechom pri úprimnom zvestovaní a počúvaní Božieho slova. No zásadnú zmenu spôsobil sám Boh, ktorého mohli poznať už aj predtým, ako spravodlivého Sudcu a milostivého Záchrancu. On sa suverénne rozhodol vložiť do sŕdc Svojho ľudu pevnú nádej a istotu záchrany. Rozhodol sa naplno prejaviť v láske, byť oživujúcou rosou a dovoliť zakoreniť sa a kvitnúť Svojmu ľudu vo Svojej tôni. V plnosti času Svoju lásku zjavil vo Svojom Synovi, našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý sa prihovára aj nám (Ján 5,24): „Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva Moje slovo a verí Tomu, ktorý Ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ Dávno (v 8. storočí pred Kristovým narodením) to vyznal prorok: „Kto je múdry, nech to pochopí, a kto je rozumný, nech to pozná!“ (Oz 14,10).

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás uzdravuješ Svojou láskou! Odpusť, že málokedy k Tebe idem ako za lekárom ducha! Posilňuj moju vieru, nech ma môžeš vnútorne v plnosti uzdraviť! Amen. Pieseň: ES 496 Autor: Ondrej Peťkovský

Nedovoľ, aby sa moje srdce priklonilo k zlému. Žalm 141,4

Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. Efežanom 5,8

Lukáš 3,10-18 • Modlíme sa za: Súľov – Hradná (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste sa potknula na vlastnej vine a odvrátili sa od Boha. Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že nás uzdravuješ Svojou láskou! Odpusť, že málokedy k Tebe idem ako za lekárom ducha! Posilňuj moju vieru, nech ma môžeš vnútorne v plnosti uzdraviť!“ Potom urobte jeden krok návratu: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu