2.Korinťanom 4,7-18
7 Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril — aj my veríme, preto aj hovoríme, 14 veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. 15 To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, 18 keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.

Poklad. Pred časom na nedeľnej besiedke deti počúvali príbeh o Gedeonovi. Pre lepšie zapamätanie vyrábali z papiera akoby hlinené džbány, v ktorých boli skryté horiace fakle. Gedeonovi bojovníci totiž zvíťazili nad mocnejším vojskom zvláštnou stratégiou. Keď v jednom momente rozbili všetky džbány, žiara horiacich fakieľ spôsobila v tábore nepriateľa zmätok, ktorý prispel k jeho porážke. – – Poklad v hlinených nádobách. Máme ho aj my? Ak je Duch svätý v nás, sme vyzbrojení k víťaznému zápasu v bitkách života. Nevadí, že sme krehké nádoby. Práve keď sme „rozbití“ a na kolenách, najjasnejšie poznávame Jeho zachraňujúcu moc. Práve keď sa vzdávame svojho hlineného človečenstva, vtedy z črepín našich strát zažiari Svetlo. Víťazí nad tmou, duch nad telom, večné nad časným. Aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Nech narastá naša vďačnosť Pánu Bohu za to, že hoci hodiny času odpočítavajú dni nášho života, každou chvíľou sme bližšie k Pánovi. On deň čo deň rozmnožuje Svoje požehnanie, keď sa nám dáva poznávať, zažívať Jeho blízkosť a mocnieť na duchu. Jemu patrí chvála, česť a sláva!
Modlitba: Pane Ježišu, prosím, naplň nás Svojím Duchom, aby sme vyžarovali Tvoje svetlo. Amen.
Pieseň: ES 453
Autor: Dagmar Fassingerová

Hospodin totiž dáva múdrosť a z Jeho úst vychádza poznanie a rozumnosť. Príslovia 2,6
V tom čase povedal Ježiš: „Velebím Ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým.“ Matúš 11,25

Jonáš 1,1-16; 2,1 • Modlíme sa za: Adamovské Kochanovce (PoS)