Marek 10,1-12
1 Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval. 2 I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? 3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. 5 Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. 6 Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek otca i matku a bude sa pridŕžať svojej manželky, 8 a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. 9 Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! 10 Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. 11 Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. 12 A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež.

Ku koreňom. V období reformácie bolo medzi učencami populárne heslo: ad fontes = ku koreňom. Týmto prístupom sa riadili aj reformační učenci vrátane Martina Luthera. Pri výklade Písma sa orientovali na pôvodné jazyky, teda na hebrejčinu a gréčtinu. Nestačil im dlho používaný latinský preklad, chceli ísť bližšie k zdroju. Ku koreňom, aby lepšie rozumeli. Veľmi podobnú vec urobil Ježiš, keď Ho prišli pokúšať farizeji s otázkou ohľadom prepustenia manželky: Môže muž prepustiť manželku, či nemôže? Ježiš nepristúpi na ich zákernú hru, ale majstrovsky to využije na to, aby šiel „ku koreňom“. Áno, rokmi sa to síce vyvinulo tak, že za istých okolností môže človek prepustiť manželku. Lenže nad týmto je stále platný Boží pohľad a v Božom pláne niečo také nebolo. A práve na tento Boží pohľad a poriadok Ježiš upriamuje zrak človeka. Ak chceme dobre rozumieť životu, ak majú byť naše vzťahy čo najlepšie, je nutné, aby sme nehľadali výhovorky, ale išli ku koreňom; aby sme stále mali pred očami Hospodina, Jeho dielo, Jeho poriadok a Jeho vôľu. A Ježišova diskusia s farizejmi nám pripomína, že najlepšie nám Otcovu vôľu zjavil práve On.
Modlitba: Bože, ďakujem za dobré korene, ktoré si nám dal. Odpusť, že svojím tvrdým srdcom Ti kazím svet. Obmäkči ma zvnútra a veď po Tvojich dobrých cestách. Amen.
Pieseň: ES 288
Autor: Tomáš Valašík

Teraz sa srdcom a celou bytosťou zamerajte na hľadanie Hospodina, svojho Boha. 1.kroník 22,19
Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Ján 1,45

5.Mojžišova 24,(10-15)17-22 • Modlíme sa za: Svätý Peter (DNS)