5.Mojžišova 3,18-29

18 Potom som vám prikázal: Hospodin, váš Boh, vám dal túto krajinu, aby ste ju obsadili. Všetci bojaschopní prejdite ozbrojení na čele svojich bratov Izraelitov. 19 Len vaše ženy a deti a vaše stáda, ktorých, ako viem, máte veľa, zostanú vo vašich mestách, ktoré som vám dal, 20 kým Hospodin, váš Boh, nedopraje vašim bratom taký pokoj ako vám. Potom aj oni obsadia krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh, za Jordánom. Každý sa vráti do svojho vlastníctva, ktoré som vám dal. 21 Jozuovi som prikázal: ‚Videl si na vlastné oči všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, tým dvom kráľom. Tak urobí Hospodin všetkým kráľovstvám, cez ktoré budeš prechádzať. 22 Nebojte sa ich, lebo sám Hospodin, váš Boh, bojuje za vás.‘ 23 Úpenlivo som prosil Hospodina o zmilovanie: 24 ‚Pán, Hospodin, ty si začal ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť a svoju mocnú ruku. Veď či je ešte niekde na nebi alebo na zemi taký boh, čo by dokázal konať také skutky a mocné činy, ako sú tvoje?! 25 Kiežby som smel prejsť a uzrieť tú dobrú krajinu za Jordánom, to krásne pohorie a Libanon!‘ 26 Hospodin sa však na mňa rozhneval pre vás a nevypočul ma. Hospodin mi povedal: ‚Dosiahol si už dosť, viac mi o tom nehovor! 27 Vystúp na vrchol Pisgy a rozhliadni sa na západ, na sever, na juh a na východ! Dobre sa rozhliadni! Jordán už neprekročíš. 28 Jozuovi daj príkaz, povzbuď ho a posilni, lebo on prejde na čele tohto ľudu a rozdelí mu do vlastníctva krajinu, ktorú uvidíš!‘ 29 Zostali sme v údolí naproti Bét-Peóru.

Spolupatričnosť ako cesta v ústrety Božím zasľúbeniam. Jednou z ciest, ako sa vo viere dostávame tam, kde nás Pán Boh chce mať, je spolupatričnosť a solidarita. Dva a pol z izraelských kmeňov, ktoré sa už usadili v zasľúbenej krajine, majú byť nápomocné pri dosahovaní cieľov ostatnej časti Božieho národa. O nás možno povedať, že ako súčasť Božieho ľudu stále nie sme, takpovediac, „za vodou“. Preto, kým je čas milosti, konajme dobro – najmä však domácim vo viere! S tým je spojená aj sebaobetavosť, pričom výsledky vždy nevidíme hneď, väčšinou až s odstupom času. Žijeme však s dôverou, že Boh dá Svojmu dielu vzrast aj pod vedením, či za účasti iných. Je nevyhnutné, aby sme sa v tomto vedeli zachovať ako Mojžiš, ktorý hoci stál na čele zápasu o Božie veci, zostáva pred „bránami“ zasľúbenej krajiny. S pokorou prijíma svoj údel, no neprestáva zápasiť o budúcnosť tých, ktorí zostanú po ňom. Povzbudzuje a posilňuje Józueho, ktorý ho má nahradiť a v určitom zmysle aj zožať plody jeho práce. Mali by sme vedieť, že v cirkvi nie sme súpermi, ale spolupracovníkmi na Božom diele. Kiežby sme si to aj vždy uvedomovali a svedectvo viery a dôvery v Hospodina s pokorou, spolupatričnosťou a solidaritou odovzdávali ďalej aj počas dnešného dňa!

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si nás priviedol do Cirkvi – Tvojho tela! Odpusť, že sa často tvárime, že je rozdelené a nesnažíme sa o spolupatričnosť s celým Tvojím ľudom! Oživuj naše srdcia, aby sme Teba a Tvoje telo vnímali správne! Amen. Pieseň: ES 568 Autor: Daniel Hanko

Máš útočisko v Hospodinovi. Žalm 91,9

Keď slepý Bartimeus začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Marek 10,47

Matúš 4,12-17 • Modlíme sa za: Kremnica (ZvS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu