2.Korinťanom 7,2-16
2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodviedli, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo žiaden odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra strach. 6 No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom náreku a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac potešil. 8 Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. 11 Pozrite, čo vo vás tento zármutok podľa Božej vôle spôsobil: aký záujem, akú dychtivosť po obrane, aké rozhorčenie, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! 12 Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa u vás prejavil váš záujem o nás pred Bohom. 13 A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. 14 Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. 15 A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.

Zápas o svätosť. Ani zborom „prvej“ cirkvi Božej sa nevyhýbali problémy. Apoštol Pavel ich musel riešiť osobne aj listami a za všetky zbory vytrvalo zápasil na modlitbách. Pritom sa netvári ako „superman“. Píše úprimne o tom, čo ho teší, ale aj o svojich súženiach, bojoch, obavách… V Prvom liste Korintským, okrem pochvaly a ocenenia pozitív, musel Pavel aj karhať a napomínať (roztržky, zvady, smilstvo, krivdy, súdenie sa,…). Tie vážne problémy ich totiž akoby veľmi ani netrápili, a tak Pavel musel použiť aj ostrejšie slová. Teraz sa teší z toho, že si jeho karhanie vzali k srdcu a že ich to – cez zármutok – viedlo k pokániu a náprave. Vždy sa v cirkvi radšej tešíme a radujeme z dobrých vecí, no ak sa „objavia“ vážne problémy (ako napr. tie v Korinte), tak je namieste aj zármutok. A je to Božia vôľa, aby sme sa vtedy rmútili. Zármutkom to však nemá končiť. Nasledovať má pokánie. Vyznanie, odpustenie a opustenie (zlej cesty). Potom opäť prichádza potešenie a radosť, ktorá obohacuje aj tých, ktorí prichádzajú zvonku (Títus). Veľmi dôležitou súčasťou života cirkvi, či už v časoch radosti, alebo pri riešení problémov, je dôvera (v.16). Pavel smelo vyjadruje Korintským svoju dôveru, a tým im veľmi pomáha. Učme sa tomu aj my.
Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme hriech a zlé veci nezľahčovali, ale dávali priestor aj zármutku podľa Tvojej vôle. Ďakujeme, že on vedie k radosti. Amen.
Pieseň: ES 496
Autor: Jozef Budaj

Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa Mojich ustanovení, aby zachovávali Moje nariadenia a plnili ich. Ezechiel 11,19-20
Kedy príde Božie kráľovstvo? Božie kráľovstvo je medzi vami. Lukáš 17, 20-21

Skutky apoštolov 5,27-33 • Modlíme sa za: Ba...