Izaiáš 58,1-9a
1 „Volaj z plného hrdla a neustávaj, zvýš svoj hlas ako trúba. Oznám môjmu ľudu jeho neprávosť a Jákobovmu domu jeho hriechy. 2 Veď dennodenne sa ma dopytujú a túžia poznať moje cesty, ako ľud, ktorý koná spravodlivo a neopúšťa Božie právo. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy a túžia po mojej blízkosti. 3 ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš? Koríme sa a nevnímaš to.‘ Pozrite však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením a preháňate tých, čo ťažko pracujú. 4 Veď sa len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou. Nepostite sa ako v deň, keď chcete, aby váš hlas bolo počuť na výsostiach. 5 Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu, a deň, keď sa človek korí? Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinu v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? 6 Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, 7 lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. 8 Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. 9 Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘

O našej zbožnosti. Občas okolitý svet kritizuje našu zbožnosť, občas ani sami nie sme s ňou spokojní a hľadáme lepšie, nové spôsoby a prejavy a obsahy. Ale veľmi často sa stáva, že kresťania sú so svojou zbožnosťou spokojní, dokonca bývajú na ňu pyšní, považujú sa za lepších, za elitu a ostatných „za nič nemajú“ ako onen farizej. A to je zle. To je vlastne podstatnou príčinou úpadku kresťanstva, úpadku zbožnosti a toho, že mnohí cirkev opúšťajú. V dejinách bolo veľa reformačných pohybov, prebudení, ale znova aj úpadok do ospalosti. Preto cirkvi musí niekto povedať pravdivé slovo o zbožnosti. Musí nám niekto povedať niečo o našej zbožnosti – ako ju vnímajú tí vonku, okolitý svet. Je dobre, ak si to sami uvedomíme, ak vo vnútri je dosť odvahy, múdrosti, trpezlivosti, snahy o obnovu a prebudenie. A zdá sa, že práve prežívame také chvíle, kedy sa máme vážne zamyslieť a obnoviť našu zbožnosť v zmysle slov proroka aj v zmysle kritiky z okolitého sveta, aj kritiky vnútri. Dozrieva čas obnovy.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť a dobrotu, čo vedie k pokániu. Odpusť, že žijem spokojnou pýchou zo svojej zbožnosti. Zlom ma k pokániu, prosím. Amen.
Pieseň: ES 328
Autor: Jozef Grexa st.

Život podľa Tvojich prikázaní ma teší viac než všetko bohatstvo. Žalm 119,14
Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať Moje prikázania, zostanete v Mojej láske, ako aj Ja som zachoval prikázania Svojho Otca a zostávam v Jeho láske. Toto som vám povedal, aby Moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“ Ján 15,10-11

Hebrejom 13,10-16 • Modlíme sa za: Bystré (ŠZS)