1.Jána 3,1-10

1Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. Svet nás preto nepozná, lebo nepoznal jeho. 2Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa zjaví, budeme mu podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je. 3Každý, kto má túto nádej v neho, očisťuje sám seba tak, ako je on čistý.4Každý, kto pácha hriech, porušuje zákon, lebo hriech je porušenie zákona. 5Viete predsa, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, ale v ňom nieto hriechu. 6Kto zostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel; ani nepoznal. 7Deti, nech vás nik nezvedie! Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako aj on sám je spravodlivý. 8Kto pácha hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. Boží Syn sa zjavil nato, aby maril diablove skutky. 9Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo jeho semeno je v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. 10Podľa toho sa dajú spoznať Božie deti a deti diabla: Ten, kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.

Priznaj sa! Pred rokom sa udiala jedna z najúžasnejších vecí v mojom živote: Stal som sa otcom. V nemocnici som pozdvihol svoju dcérku a priznal som sa k nej. Pod „priznaním“ myslím úprimnú lásku, dobrú vôľu starať sa o ňu, vychovávať ju a nevzdať sa jej. – – Predstavujem si, ako sa pri každom krste udialo niečo podobné. Otec sa priznal k Svojmu dieťaťu. Boh Otec sa k nám priznal. Aj dnes to platí: Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme. – – V časoch, kedy po zemi kráčal Kristus, takéto priznanie nebolo samozrejmé. Bolo známe, že najmä Rimania položili deti po narodení na ulicu. Z ekonomických, sociálnych i rôznych iných dôvodov sa k nim nepriznali. Taký náš Otec nie je. Boh Otec miluje Svoje deti, priznáva sa k nim a čaká aj na to, kým vyrastieme a priznáme sa k Nemu. – – Aj ja som po narodení dcéry čakal, kedy sa ku mne prizná. Časom deti rastú, učia sa rozprávať, chodiť, samostatne myslieť a konať. Ich možnosti priznávať sa k svojmu pozemskému otcovi a nebeskému Otcovi postupne rastú. V ECAV poznáme dokonca slávnostné priznanie sa dieťaťa k Otcovi – konfirmáciu – no nech nie je ani začiatkom, ani koncom nášho priznávania sa k Otcovi, ale iba povzbudením na celý život!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju lásku ku všetkým Tvojim deťom! Odpusť, že si vyberám, koho milovať a koho nie! Rozlievaj Svojím Duchom lásku v mojom srdci ku všetkým Tvojim! Amen. Pieseň: ES 624 Autor: Jakub Ferko

„Môj ľud sa nasýti Mojím dobrodením,“ znie výrok Hospodina. Jeremiáš 31,14

Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa Svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša. Filipanom 4,19

Lukáš 8,1-3 • Modlíme sa za: Žemberovce (DNS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes Bohu poďakuj za to, že sa k tebe priznáva ako k svojmu dieťaťu. Potom Mu svoju vďačnosť vyjadri konkrétnym skutkom lásky voči človeku, ktorého by si si sám/sama možno nevybral/a.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu