Kazateľ 4,(4-7)8-12
(4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu, ako vzbudzuje vzájomnú závisť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5 Hlupák založí svoje ruky a pojedá svoje vlastné mäso. 6 Lepšia je hrsť pokoja ako dlane plné námahy a honby za vetrom. 7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom:)
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, no niet konca všetkej jeho námahe, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom. „Pre koho sa namáham a ukracujem sa o dobro?“ Aj to je márnosť, je to zlé zamestnanie. 9 Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. 10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. 11 Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? 12 Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.

Vieš, že si stvorený/á pre spoločenstvo!? Utvrdzuješ sa denne v tejto myšlienke, alebo naopak, si denne túto myšlienku kladieš ako otázku? Určite sa stretávaš s ľuďmi, ktorí sú fascinovaní z toho, že môžu žiť život spoločenstva. No odsúdeniahodná nie je ani skupina ľudí, ktorá veľmi spoločenstvo nevyhľadáva. Možno na to majú dôvody a možno sú introverti. Sme rôzni. Nikoho nemôžeme nútiť byť niekým, kým nechce byť. Predsa je dobré, ak človek nie je sám. Padne vhod, keď príde čas, že sa máme s kým porozprávať, alebo možno len v tichu stráviť nejaký čas. Nemôžeme si nahovárať, že sila spočíva v kvantite. Stáva sa, že aj v tom najväčšom spoločenstve dokáže prežívať mŕtvota, hoc sa navonok zdá, že všetko žije. Keď kazateľ hovorí o márnosti, nechce tak podceniť život ako celok. Chce skôr upriamiť náš vnútorný svet na to, aby sme nezabúdali, že sme stvorení pre spoločenstvo. Pre blízkosť. Pre túžbu. Tá vlastne vyviera od Otca nebeského, ktorý sám túži po spoločenstve s tebou. V našom živote nie je dôležité, ako to všetko vyzerá navonok, ale čo prežíva a potrebuje moje vnútro. Nezabudni, že si stvorený/a pre spoločenstvo. A s kým? S Bohom, sebou i ľuďmi. Len cez Kristove oči sa dá pochopiť naša vlastná hodnota, aj to, že sme boli milovaní, aby sme milovali. Pán nám v tom pomáhaj.
Modlitba: Bože, ďakujem za dar spoločenstva, ktoré dávaš a ktoré uzdraví aj tie duše, čo sa spoločenstva obávajú. Odpusť, že sa Ti málo otváram a potom ma málo ťahá do spoločenstva. Uzdravuj ma Tvojím Duchom, posilňuj na vnútornom človeku, nech prinášam ovocie lásky do spoločenstva. Amen.
Pieseň: ES 264
Autor: Soňa Pichnarčíková

Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného Ducha!  Žalm 51,12
Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery. 1.Timotejovi 1,5

1.Makabejských 2,49-70 • Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)