Jeremiáš 17,14-17
14 Uzdrav ma, Hospodin, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála. 15 Pozri, títo mi hovoria: „Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní!“ 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjavné pred tebou. 17 Nebuď pre mňa postrachom, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia.

Myslím, že všetci poznáme staré ľudové porekadlo: „Akoby hrach na stenu hádzal!“ Niekedy máme totiž pocit, že zbytočne niečo niekomu hovoríme či vysvetľujeme. Ľudia naše slová prinajlepšom berú na ľahkú váhu, niekedy vôbec neprijímajú, inokedy sú im na smiech. Vedeli by o tom svoje povedať mnohí rodičia, učitelia, vychovávatelia, farári… A podobnou situáciou a skúsenosťami si prechádzal aj prorok Jeremiáš. Jeremiáš je skľúčený a posmech ľudí ho bolí. Ľud tomu, čo on zvestuje, neverí. Nerozumie, možno nechce rozumieť. Mnohí ho pokladajú za táraja či falošného proroka, lebo to, čo doteraz ohlasoval, sa nesplnilo. A tak si síce trpko sťažuje, no zároveň prosí Boha o uzdravenie a záchranu. Prosí, aby mu bol Boh, ktorý ho povolal do služby Slova, útočiskom. Vie, aké je to bremeno ohlasovať súd nad neverným ľudom a prehovárať ľudu do hriešneho spôsobu života. – – Pravdepodobne sa všetci nájdeme v Jeremiášovom životnom príbehu: nevďační poslucháči, posmeškári, hriešnici, ktorí si nenechajú hovoriť do života, veční sťažovatelia, frustrovaní kazatelia… Rovnako všetci môžeme prosiť: „Pane, uzdrav ma, Pane, zachráň ma!“ a „Pane, buď mi útočiskom!“ Nech sa tak stane, deje aj dnes, aj kedykoľvek inokedy.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás povolávaš do služby a pri nej aj podporuješ. Odpusť, že často chcem od Teba uzdravenie, ale nechcem Ťa pritom poslúchať. Veď ma Tvojím Duchom. Amen.
Pieseň: ES 272
Autor: Jozef Pacek

Oni hovoria: „Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.“ Preto prorokuj a povedz im: „Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, Ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako Svoj ľud a privediem na pôdu Izraela.“ Ezechiel 37,11-12
Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené. Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. 1.Korinťanom 15,42.44

Judit 11,16-12,4 (11,12-12,4) • Modlíme sa za: Závada (NoS)