Malachiáš 1,6-14

6 „Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: ‚Čím znevažujeme tvoje meno?‘ 7 Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: ‚Čím sme ťa poškvrnili?‘ Tým, že vravíte: ‚Hospodinov stôl nie je taký dôležitý.‘ 8 Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?!“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť?“ pýta sa Hospodin zástupov. 10 „Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás,“ vraví Hospodin zástupov, „ani obetný dar neprijmem z vašich rúk. 11 Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kadidlo a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi,“ vraví Hospodin zástupov. 12 „Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý. 13 Hovoríte: ‚Aké trápenie?‘ A všetko zľahčujete,“ vraví Hospodin zástupov. „Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky?“ vraví Hospodin. 14 „Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, ale Pánovi obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ,“ vraví Hospodin zástupov, „moje meno budí bázeň medzi národmi.“

Bohu má patriť to najlepšie. – Všetko najlepšie z môjho života. Ak je to inak, je to neúctivé a je to znesvätenie Božieho mena. Toho, ktorý ma stvoril, dal mi život a v krste prijal za Svoje dieťa. Patrí môjmu Pánovi všetko to najlepšie zo mňa? Ak to tak nie je, Pán za to u Malachiáša vinil duchovný stav. Kňaz bol ten, kto obetoval pre Hospodina, no malo to byť bezchybné a najlepšie. No obetované bolo hocijaké. Bola to neúcta k Hospodinovi. V cirkvi Ježiša Krista je to inak. Podľa 1Pt 2,5.9 sú kňazmi všetci veriaci, teda aj ja. Ja obetujem seba samého podľa vzoru Pána Ježiša (Žid 7,11-12). Hovoriť si kňazi a obetovať hocičo je trestuhodné, ako keď kňazi za Malachiáša obetovali slepé, choré, chromé alebo ukradnuté obetné zvieratá. Apoštol nás vyzýva, aby sme žili v láske a seba samých obetovali ako dar a obeť Bohu príjemnej vône, teda to najlepšie zo seba. Bohu má patriť bezchybné, ktoré sa rodí z pokánia – obrátenia sa k Pánovi. Tak, ako obetovaný Spasiteľ priniesol dokonalú obeť. A mojou odpoveďou nie je dať Mu to, čo zvýši, ale to najcennejšie v mojom živote – ako obeť Bohu príjemnej vône. Veď aj tak dávame len z toho, čo nám On dal, dáva a požehnáva.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si taký dokonalý a dobrý, preto si zaslúžiš to najlepšie. Odpusť, že Ti dávame často len niečo nedôležité. Posilňuj našu vieru, nech Ťa lepšie vnímame a máme preto viac ochoty. Amen. Pieseň: ES 325 Autor: Ján Kolesár

Nikto nie je skalou ako náš Boh. 1.Samuelova 2,2

Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile Jeho moci. Efežanom 6,10

Izaiáš 11,10-13 • Modlíme sa za: Horný Tisovník (NoS)