Matúš 18,10-14
 10 Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. 12 Čo si myslíte: Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13 A ak sa mu ju podarí nájsť, amen, hovorím vám, bude sa z nej radovať viac ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14 Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.

Kto sú tí „maličkí“? V kontexte predchádzajúcich veršov to sú deti. Postavenie detí v tej dobe bolo iné. Dnes rodičia deti uctievajú. Vtedy sa na deti neraz pozeralo cez prsty. Sme varovaní, aby sme nepohŕdali nikým, kto by mohol byť v našich očiach bezvýznamný. Boh vie aj o tých najposlednejších. Vidíme tu dôvod, prečo Pán Ježiš prišiel – spasiť, čo zahynulo. Uvedomujeme si, že bez Pána Ježiša sme duchovne mŕtvi? S Ním sme prešli zo smrti do života (por. J 5,24). – – V podobenstve o stratenej ovci vidíme, ako veľmi Bohu na každom záleží. Pán Ježiš nemávne rukou: „Nevadí, však ich mám ešte 99.“ Načo zbytočne riskovať tých 99 kvôli jednej? Pastier nevie, ako dlho bude preč a či sa vôbec vráti a či stratenú ovcu nájde ešte živú. Pán Ježiš však ide hľadať a radosť v nebi je potom obrovská! – – Čo by sme robili my, keby sme našli stratenú ovcu? Dorazili by sme ju od hnevu kvôli tomu, koľko trápenia a starostí nám spôsobila? Prečo sa Pastier raduje z tej stratenej väčšmi než z tých 99 rozumnejších a poslušnejších? Pretože pre ňu sa jej nájdením všetko zmenilo. Nerobme si ilúzie, ona nemala šancu v divočine prežiť. Pastier jej priniesol život. Vidíme tu tiež, aká je Božia vôľa – Boh nechce, aby čo i len jeden zahynul. Inými slovami: Božia vôľa je, aby bol každý zachránený. Aj ty.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobrým pastierom. Odpusť, že sa od Teba vzďaľujeme a prosím, aby si nás vždy viedol späť. Daj nám radosť z každej zachránenej ovečky a zbav nás reptania, že ideš za „horšími ľuďmi, než som ja.“ Amen.
Pieseň: ES 482
Autor: Ondrej Kolárovský

Nebudú hladní ani smädní, nezničí ich úpal ani slnko, lebo Ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich napojí. Izaiáš 49,10
Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu. Ján 4,15

Judit 8,1-10 (1-8) • Modlíme sa za: Vrbové (BaS)