Zjavenie 10,1-11

1Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zaodetého do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy. 2V ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem 3a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojimi hlasmi. 4Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“ 5Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi,zdvihol k nebu pravú ruku6a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov,ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude, 7lebo v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, sa zavŕši tajomstvo Boha, ktoré dal ako radostnú zvesť svojim sluhom prorokom.8Tu hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril a povedal: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, čo stojí na mori a na zemi.“ 9Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: „Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.“ 10A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach bola sladká ako med, ale keď som ju zjedol, zhorkla mi v žalúdku. 11Tu mi povedal: „Musíš opäť prorokovať o mnohých ľuďoch, národoch, jazykoch a kráľoch.“

Detský kašeľ. Ako dieťa som nemal rád detské kvapky. Proti kašľu, alebo už na vykašliavanie. Spomínam si na ten pocit v ústach, keď ma úplne „skrútilo” – stiahlo mi od horkosti všetky mimické svaly. Horké, kyslé a neraz i hnusné. Musel som si na tú chuť zvykať, ale nakoniec vždy pomohli. – – Predreformátor Ján Hus zdôrazňoval, aby sme vždy zostali verní pravde. Akokoľvek by bola horká, z dlhodobého hľadiska prináša pokoj a benefit čistého svedomia. Hovoriť pravdu, žiť v pravde, usilovať sa o pravdu… ale zjesť pravdu? Apoštol dostal nezvyčajným úlohu, aby tu malú knižočku zjedol. Čo všetko i dnes konzumujeme, čo všetko zjeme? Čo všetko sa dostáva do nášho tela a do celého nášho vnútra. Pán Ježiš diablovi odpovedal, že „nie samým chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“ Metaforický opis anjela Krista, ktorý „kráča po mori“, ktorý „visí na kríži nad zemou“ je len drobným opisom moci, v ktorej, koná, žije a hovorí. Apoštol môže v tejto moci žiť, v tejto moci zvestovať, v tejto moci slúžiť. No nikdy nemôže zabudnúť, že aj on ju musí zjesť. Musí ju doslova skonzumovať a byť ňou sýtený a živený. Bez prehltnutia horkých kvapiek sa kašeľ neutíši.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Ty si nám poslal Ducha Pravdy. Odpusť, že mi pravda niekedy vadí a nechcem si to priznať. Vytvor vo mne dokonalú lásku ku Kristovi, ktorý je Pravdou. Amen. Pieseň: ES 564 Autor: Ivan Boženík

Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. Žalm 104,4

Hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Matúš 28,1-2

Zjavenie 3,14-22 • Modlíme sa za: Gbelce (DNS)

Otázky na rozjímanie

Aplikácia do života: Dnes si prečítaj krátky úsek z Biblie a popros Ducha Pravdy, aby ťa naučil prijímať aj to, čo je ťažké či nepríjemné. Potom si pripomeň jednu pravdu, ktorú potrebuješ nielen počuť, ale aj „zjesť“ – prijať do srdca a uviesť do života.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.