2.Mojžišova 32,15-29
15 Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany. 16 Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. 17 Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: „V tábore je vojnový pokrik.“ 18 On však odpovedal: „To nie je pokrik víťazov, to nie je pokrik porazených, ja počujem hlas spevu.“ 19 Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tancujúcich, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. 20 Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť. 21 Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?“ 22 Áron odpovedal: „Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému. 23 Povedali mi: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘ 24 Povedal som im: ‚Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho.‘ Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ 25 Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu na škodoradosť ich protivníkov. 26 Mojžiš sa postavil do brány tábora a zvolal: „Kto je za Hospodina, ku mne!“ Okolo neho sa zhromaždili všetci Léviovci. 27 On im povedal: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.‘“ 28 Léviovci urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov. 29 Potom Mojžiš povedal: „Ujmite sa dnes služby Hospodinovi, všetci, čo ste boli proti svojmu synovi alebo bratovi, aby ste dnes dostali požehnanie.“

Na život a na smrť. Tak sa niekedy označuje vážnosť situácie, do ktorej sa človek môže dostať. Ide o všetko. Buď z tej situácie človek vyjde živý, alebo zomrie. Najčastejšie sa do nich dostávajú vojaci vo vojne, bojovníci v boji. Príbeh Zlaté teľa, ako ho prekladatelia pomenovali, sa rozpráva už malým deťom na náboženstve alebo nedeľnej besiedke. V základnom podaní je vážny, naplnený zlyhaním, hriechom, hnevom a nápravou, ale rozprávaný celkom zjemnene. Spomenie sa, že Mojžiš rozbil Áronom zhotovenú sochu bôžika, aj to, že Mojžiš dal prach z nej vysypaný do vody ľuďom piť, ale o vraždení, ktoré v tábore nastalo, pri ktorom „padlo z ľudu asi tisíc mužov,“ sa radšej nerozpráva. A o „zasvätení do služby Hospodinovej, a to každý za cenu svojho syna alebo svojho brata,“ sa radšej mlčí celkom. Priveľký masaker, krvavý príbeh, horor. – – A príbeh z Golgoty? Nie je aj ten stálym opakovaním v náboženskom opare zmenený na „rozprávku“, zbavený svojej krvavosti a hrôzostrašnosti? To mučenie a zavraždenie Božieho Syna? Čoho je človek schopný! Odstraňovať blížneho, siahať na jeho život, vraždiť a zabíjať. Kto nás k tomu vedie? Onen „hlas“ sľubujúci: „Budete ako Boh.“ Každý deň by sme mali ďakovať za to, že okrem tohto „hlasu“ máme možnosť počuť aj Toho, ktorý hovorí: „Tak Boh miloval svet…“ Áno, je to naše rozhodnutie „na život a na smrť“.
Modlitba: Bože, ďakujem za svet, ktorý si stvoril na počiatku a bol bez smrti a zla. Odpusť, že sme si vybrali poznanie „dobra a zla“ a to zlo nás prenasleduje. Nasmeruj našu vieru na Teba, dobrého Boha a veď nás do dobrej večnosti. Amen.
Pieseň: ES 125
Autor: Daniel Midriak

Niet nikoho, kto by čokoľvek vytrhol z Mojej ruky. Kto zvráti to, čo urobím? Izaiáš 43,13
Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi, veď všetko je vaše. Vy ste však Kristovi a Kristus je Boží. 1.Korinťanom 3,21.23

Skutky apoštolov 16,23-34 • Modlíme sa za: Rastislavice (DNS)