Malachiáš 2,1-9

1 Teraz teda vám, kňazom, znie toto rozhodnutie: 2 „Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu, že máte vzdávať česť môjmu menu,“ vraví Hospodin zástupov, „tak zošlem na vás kliatbu a vaše požehnanie prekľajem. Veď som ho už aj preklial, lebo nikto z vás si to neberie k srdcu. 3 Ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tváre, kal vašich sviatočných obiet. Vynesú vás aj s nimi. 4 Potom spoznáte, že toto rozhodnutie som vám poslal ja, aby sa zachovala moja zmluva s Lévim,“ vraví Hospodin zástupov. 5 „Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj. Dal som mu toto: bázeň, aby sa ma bál a mal úctu pred mojím menom. 6 Z jeho úst vychádzalo pravdivé naučenie, neprávosť nemal na perách, v pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávostí. 7 Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie, lebo on je poslom Hospodina zástupov. 8 Vy ste však odbočili z cesty, svojím učením ste mnohých doviedli k pádu; porušili ste levitskú zmluvu,“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Preto som vás vydal na opovrhnutie a ponížení ste pred celým ľudom, lebo nezachovávate moje cesty a vo veciach zákona niektorým ľuďom nadržiavate.“

Ak požehnanie nie je požehnaním, je to naša vina. – Nás, farárov a každého, kto vedie, v prvom rade rodičov, ale aj všetkých vedúcich, až po biskupa či prezidenta a premiéra… Ak naše žehnanie nevedie ku vzrastu a šíreniu Božieho diela v cirkvi, ani v spoločnosti, a ani vo svete, tak niečo je zlé. Požehnanie sa stáva kliatbou, keď chýba skutočná a pravdivá úcta a odovzdaný život, ktorý so všetkým patrí Pánovi. Prízvukujem: so všetkým! Vziať si to Božie k srdcu znamená, že si nič nenechám pre seba, a ani nerobím podľa seba. Ale naopak: verím slovám Pána Ježiša, keď hovorí: …bezo Mňa nič nemôžete činiť. Vrcholiaci advent nám pripomína, že Pán prichádza. Prichádza ako mocný Boh a Sudca. Obstojíme? Ak sa držíme Spasiteľa, tak áno. „Vy budete Mojím ľudom a Ja budem vaším Bohom.“ Tak znela zmluva z čias proroka: Milovať Boha a milovať človeka. Ja patrím vám a vy patríte Mne. Bázeň a úcta pre Hospodina a život a pokoj pre človeka. Nič sa nemení ani v Novej zmluve. „…aby večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Len ak patrím môjmu Bohu, je všetko v mojom živote v bezpečí. Len toto máme učiť a takto viesť tých, ktorých nám Boh zveril. Lebo ten, kto vedie, má viesť k Bohu a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Inak nepomáhame, ale škodíme. A nie sme požehnaním, ale prekliatím pre tých, o ktorých sa staráme. Buďme použiteľnými na požehnanie.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás stvoril pre žehnanie. Odpusť, že sme niekedy neposlušní a premieňaš to na kliatbu. Veď nás Svojím Duchom, nech sme skutočným požehnaním. Amen. Pieseň: ES 644 Autor: Ján Kolesár

Tak ich Jozef utešoval a vľúdne sa im prihováral. 1.Mojžišova 50,21

Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efežanom 4,32

Jeremiáš 30,8-11a • Modlíme sa za: Hrachovo (RiS)