Amos 8,1-10

1Toto mi ukázal Pán, Hospodin:Hľa, kôš zrelého ovocia.2Povedal: „Čo vidíš, Amos?“Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“Vtedy mi povedal Hospodin:„Prišiel koniec na môj izraelský ľud,už mu viac neodpustím.3V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“znie výrok Pána, Hospodina,„na každom mieste bude mnoho mŕtvol,ktoré ticho pohodia.4Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárova nivočíte chudobných krajiny,5vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac,aby sme mohli predávať obilie,a sobota, aby sme otvorili obilnice,zmenšovali mieru a zvyšovali cenui podvádzali falošnou váhou,6aby sme za peniaze kupovali núdznycha bedárov za pár sandálov,aby sme plevy predávali ako zrno?‘“7Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu:„Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“8Či sa nemusí preto i zem zachvieťa smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?9„V ten deň sa stane,“znie výrok Pána, Hospodina,„že dám zapadnúť slnku na poludniea zahalím temnotou zem za jasného dňa.10Na smútok premením vaše slávnostia na žalospevy všetky vaše piesne;vrecovinou pokryjem všetky bedráa každú hlavu plešinou;a urobím to ako smútok za jedináčikoma koniec toho ako trpký deň.

Čo vidíš? A čo s tým, čo vidíš dnes okolo seba? Hospodin sa pýta Ámosa: „Ty, Ámos, čo vidíš?“ Zrejme sa práve pozeral na kôš zrelého ovocia. V hebrejčine sa zrelý povie kajic. Toto slovo tvorí krásnu slovnú hračku s iným hebrejským slovom – kec, ktoré znamená koniec. Pán Boh mu pohľadom na zrelé ovocie dáva nahliadnuť do situácie Božieho ľudu, ktorý už dozrel ku koncu – k súdu. Ten nemusí prísť len niekedy v posledný deň. Posledný súd nie je len časovo vymedzeným úsekom ďalekej budúcnosti. Je to akýsi prielom budúceho veku do nášho súčasného života. Aj Ján hovorí: „Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený“ (J 3,18). Hospodinov súd je neodvratný a žiadne náboženstvo, v ktorom ľudia hľadajú záštitu, pred Ním neobstojí. Jedine vierou: Iba viera činná skrze lásku (G 5,6). V Ámosovej dobe boli jediným hľadiskom chamtivosť a zisk. V dôsledku toho získavali ľudia svoju obživu za vysokú cenu, a to až za cenu zotročenia. Preto príde Boží trest. Človek sa nemôže obohacovať na úkor druhého tak, že mu ubližuje. Čo teda robiť, keď dozrieva zloba? Pavel vo svojom Liste Rimanom (7,24-25) zvolal: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ No ďakuje Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Tak nás od sebectva volá k obráteniu a láske skrze vieru v Ježiša Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál! Amen. Pieseň: ES 245 Autor: Ján Šípka

Nesmiem azda povedať to, čo mi do úst vložil Hospodin? 4.Mojžišova 23,12

Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som Ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Ján 13,34

Galaťanom 1,13-24 • Modlíme sa za: Švábovce (TaS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako tí, čo „zničujete chudobných“ (chamtivost, zisk, obohacovanie na úkor druhého). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál!“ Potom urobte jeden krok obrátenia a lásky: konajte lásku (odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, pomôžte blížnemu), konajte spravodlivosť (pomôžte chudobnému, utláčenému, zmenšite cenu, nezvyšujte cenu), alebo žite s vierou činnou skrze lásku.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu