Matúš 14,22-33
22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť do člna a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Čln bol vzdialený od brehu už mnoho stadií a zmietali ním vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 28 Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ 29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z člna, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32 Len čo nastúpili do člna, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli v člne, klaňali sa mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“

Kráčaš po vode, alebo klesáš na dno? Niekedy sme Petrom, ktorý kráča po vode, keď sa nenechávame pohltiť „morom“ problémov, starostí, hriechov či zla, ale s vierou upierame svoj zrak na Pána Ježiša a napriek vysokým vlnám, ktoré predstavujú pre nás reálne nebezpečenstvo, Mu dôverujeme. Inokedy sme Petrom, ktorý hľadí skôr na „vietor“, a tak sa v mori problémov a starostí topí. Koho aspoň niekedy nezasiahla takáto „vlna“ pohlcujúca celého človeka? Kto nevie, čo to znamená topiť sa v problémoch? Kto nezažil okolnosti, keď človek nevie čo skôr; keď sa nemá o čo oprieť a čoho sa chytiť. Keď si pripadá sám a postupne, pomaly klesá, klesá… Našťastie, Peter nám ukázal, ako kráčať po vode. Nebyť vystrašený silným vetrom a rozbúreným morom. Vietor je často silný, ale Ježiš je silnejší. Rozbúrené more môže znepokojiť, ale nemôže pohltiť – ak sa chytíme Krista. Uprime aj dnes svoj zrak nie na vlny, ktoré môžu vzbudzovať obavu a strach, ale na Ježiša. Lebo On je našou istotou. On má moc nás nechať kráčať po vode, ale aj vytiahnuť, ak zapochybujeme. Hoci niekedy v búrke stratíme rovnováhu a pevný krok, Ježiš je náš suverénny záchranca. Táto skúsenosť nech nás vedie k stále väčšej dôvere k Nemu.
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že Tvoje slovo mi dáva odvahu aj dnes kráčať po vode. Nenechaj ma topiť sa v problémoch, ale prosím, pomôž mi ich zodpovedne a múdro riešiť. Amen.
Pieseň: ES 484
Autor: Lýdia Kordošová

Nech Ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred Tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ! Žalm 19,15
Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci. Lukáš 2,19

Judit 6,10-21 (6-20) • Modlíme sa za: Veľký Lom (NoS)