Ján 4,27-42

27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ 30Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.31Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘ 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“39Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Slovo má veľkú moc. Neraz mávneme rukou a povieme si: Škoda reči! Lenže naozaj je to doslova „škoda reči“? Používať slová vo veciach viery má zmysel za každých okolností i v každej dobe – v čase i v nečase. Tá žena (Samaritánka) uverila vďaka slovám Pána Ježiša. Tento muž ju neodsúdil ani sa na ňu nepozeral pohŕdavo, ešte skôr ako otvoril ústa. Jeho slová boli plné lásky, pravdy a múdrosti. Preto vďaka nim spoznala, že On je Záchranca, ktorému môže dôverovať. Slová sú ako semienka. Po zasadení rastú a prinášajú úrodu. Úrodou je v tomto prípade svedectvo. – – Áno, aj my máme svedčiť. Je to úloha každého kresťana. Nehanbime sa ani nemajme predsudky! Slová osobného vyznania majú moc otvoriť ľuďom oči i srdce pre Pána Boha. Použime ich aj dnes! Nikdy nevieme, komu môžu poslúžiť na spasenie.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, Ty sa prihováraš k nám, aby sme sa aj my prihovárali k tým, ktorých nám posielaš do cesty. Pomôž nám dnes byť Tvojimi svedkami! Amen. Pieseň: ES 632 Autor: Erika Pospíšilová

Moja myseľ sa obracia proti Mne a všetky Moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod Svojmu pálčivému hnevu, lebo Ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba. Ozeáš 11,8.9

Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16

Skutky apoštolov 16,23-34 • Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako Samaritánka, ktorá uverila vďaka slovám Pána Ježiša (neodsúdil ju, ne pozeral pohŕdavo, slová boli plné lásky, pravdy a múdrosti). Napíšte si modlitbu: „Pane Ježišu Kriste, Ty sa prihováraš k nám, aby sme sa aj my prihovárali k tým, ktorých nám posielaš do cesty. Pomôž nám dnes byť Tvojimi svedkami!“ Potom urobte jeden krok svedenia: použite slová osobného vyznania, hanať sa ani nemajte predsudky, alebo buďte Tvojím svedkom.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu