15. nedeľa po Svätej Trojici
Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. 1.Petrov 5,7

Matúš 6,25-34
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? 28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? 31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. 33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.

Ustarostenosť je bremeno – preto nás Ježiš chce odbremeniť. Učí nás, že Boh si nehromadí Svoju moc pre Seba, ale chce sa o ňu podeliť. Znamená to, že v Ňom môžeme nájsť pokoj, keď sme vydesení, a istotu, keď sme ustarostení. Ako? 1. Zahoďme pretvárku, že si vieme pomôcť sami. Nevieme. Namiesto toho: otvorme svoje srdcia Bohu a dovoľme Mu pomôcť nám v našej tiesni. 2. Pripomínajme si, že nasledujeme všemohúceho Boha, ktorý Svojich nasledovníkov napĺňa Svojou silou. Spomeňme si, ako Boh zmocnil Mojžiša, posilnil Dávida, zachránil Daniela, posmelil Ester, navrátil Petra a zaktivizoval Pavla. Je to stále ten istý Boh, ktorý chce byť prítomný aj v našom živote – dnes aj zajtra. 3. Zostaňme s Bohom. Ak si nezávisle ideme podľa svojho plánu, nemôžeme očakávať, že Boh doň bude chcieť prispievať. Kráčajme Božím smerom a On nás bude na tej ceste povzbudzovať a posilňovať. 4. Mali by sme jasne a konkrétne požiadať Boha o pomoc. Jakub hovorí: „… ale nič nemáte, lebo neprosíte…“ (Jk 4,2). Preto prosme. A 5. pridajme k tomu všetkému vieru. Keď prejavíme vieru tým, že sa budeme pridŕžať slov: „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj Mu a On sa o všetko postará“ (Ž 37,5), budeme mať sebavedomú nádej v Božiu pomoc a silu vo všetkých výzvach života. A ustarostenosť môžeme smelo hodiť za hlavu.
Modlitba: Bože, ďakujem, že chceš niesť naše starosti. Odpusť, že Ti neverím dostatočne a preto sa snažím život uniesť sám. Posilni vo mne vieru, nech sa vložím do Tvojich rúk. Amen.
Pieseň: ES 494
Autor: Mária Popičová

Uč ma dobrote, múdrosti a poznaniu, lebo dôverujem Tvojim príkazom. Žalm 119,66
Pavel píše Timoteovi: „Odmietaj bláznivé a neužitočné škriepky, veď vieš, že vyvolávajú iba rozbroje.“ 2.Timotejovi 2,23

1.Petrov 5,5b-11 • 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) • Žalm 127 • Modlíme sa za: Tisovec (RiS)