Hebrejom 11,8-22

8 Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. 9 Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh. 11 Vo viere aj neplodná Sára dostala silu počať potomka, hoci už prešiel jej čas, lebo pokladala za verného toho, čo jej dal prisľúbenie. 12 A tak z jedného muža, ktorého sila odumrela, sa narodilo také množstvo potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, ktorý sa nedá spočítať. 13 Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. 14 Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Keby totiž mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. 17 Vo viere Abrahám obetoval Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného prinášal ako obetu ten, ktorý dostal prisľúbenia 18 a ktorému bolo povedané: Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo. 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka naspäť aj ako predobraz vzkriesenia. 20 Vo viere Izák požehnal Jákoba a Ezáva v pohľade do budúcnosti. 21 Vo viere Jákob, keď umieral, požehnal každého z Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrch svojej palice. 22 Vo viere Jozef, keď zomieral, hovoril o odchode synov Izraela a pripomenul im, čo majú urobiť s jeho kosťami.

Nebeský kus zeme. Abrahám, Izák, Jákob, Jozef – to sú ďalšie zvučné mená nielen pre Izraelcov, ale aj pre nás, kresťanov. Sú príkladom skutočnej viery, ktorá sa nespolieha na seba, ale na Božie zasľúbenia. Abrahámovi sľúbil Boh, že bude vlastniť kanaánsku krajinu. Kus zeme. No Abrahám žil napriek tomu v stanoch. Bol pútnikom a jediný kus zeme, ktorý si v Kanaáne kúpil, bol hrob pre jeho manželku Sáru. Čím to bolo, že aj keď mal na Kanaán nárok, lebo mu ho sľúbil sám Boh, predsa len bol na zem upätý len veľmi málo? Pretože on svoju nádej upínal k mestu, ktorého Staviteľom je Pán Boh. Nebeské mesto – nový Jeruzalem – to je ten najlepší podiel, kus zeme, po ktorom túžil nielen Abrahám, ale aj jeho potomkovia – a po ktorom by sme mali zo všetkého najviac túžiť aj my. Nie po pominuteľnom svete, ale po tom v nebesiach, v Božom meste. Toto pôsobí viera v Pána Ježiša Krista dnes v našom srdci. Toto pôsobila viera v srdci praotcov Izraela. Čo pôsobí tvoja viera? Máš svoj nebeský kus zeme?

Modlitba: Pane Bože, ďakujem Ti, že si aj pre mňa pripravil miesto, kus zeme v Tvojom nebeskom meste! Ďakujem za všetky príklady skutočnej viery, ktorá sa spolieha na Teba! Amen. Pieseň: ES 199 Autor: Janka Maťová

Dobrotivý Hospodin, odpusť každému, kto sa úprimne odhodlal vzývať Boha Hospodina. 2.Kronická 30,18-19

Ježiš rozpráva podobenstvo: Syn vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Lukáš 15,20

Skutky apoštolov 18,1-11 • Modlíme sa za: Sása (HoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu