Ján 9,13-23

13Toho predtým slepého zaviedli k farizejom. 14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola sobota. 15Preto sa ho aj farizeji opýtali, ako začal vidieť. Povedal im: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka. 17Opýtali sa teda znova toho slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!“ A on odpovedal: „Je prorok!“ 18Židia však neverili, že bol slepý a že začal vidieť, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: „Je toto ten váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20Jeho rodičia odpovedali: „Vieme, že toto je náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale nevieme, ako to, že teraz vidí, a nevieme ani to, kto mu otvoril oči. Jeho sa opýtajte. Má svoje roky, sám bude hovoriť o sebe.“ 22Rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž už dohodli, že každého, kto by ho vyznával ako Mesiáša, vylúčia zo synagógy. 23Preto rodičia uzdraveného povedali: „Má svoje roky, jeho sa opýtajte!“

Tento muž bol celý život slepý. Predstavme si, že zrazu vidí! Mohli by sme čakať, že to prinesie radosť a oslavu z toho, ako Ježiš konal. Namiesto toho tento človek čelí výsluchu, podozreniu a nedôvere. Farizeji a zákonníci hľadajú problém, lebo uzdravenie sa stalo v sobotu. A dokonca aj jeho rodičia sa boja vyznať, že uzdravenie prišlo od Ježiša. Hovoria: „Má svoje roky, sám bude hovoriť o sebe“. A my? My by sme svoje deti chceli obhajovať, chceli by sme za ne aj dýchať. Pripočítať im našu vieru a všemožne ospravedlniť ich ľahostajné správanie. Alebo naopak bojíme sa upozorniť a postaviť sa za pravdu. Mlčíme, aby sme si nepokazili vzťahy, aby sme „nerozvírili vody“. Muž, ktorý bol slepý, sa nebojí. Povie jednoducho: „Bol som slepý a teraz vidím.“ To je svedectvo! Nie učené reči, ale osobná skúsenosť s Bohom. Aj nás Pán volá, aby sme boli svedkami toho, čo sme zažili s Kristom. Nie cez dokonalé slová, ani cez rodičov, ale cez odvahu hovoriť, čo pre nás Ježiš osobne urobil. Lebo to je viera. Svet to možno nebude chápať, ale pravda Evanjelia zostáva – mocná, živá a oslobodzujúca. A nezabúdajme, že potom bude každý sám za seba stáť pred Pánom! Sám za seba!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za moc, ktorú si preukázal na zázrakoch Pána Ježiša! Odpusť, že jej príliš málo dôverujeme! Daj nám precítiť bázeň pred Tebou a pochopiť Tvoju lásku a moc, ktoré nám pomáhajú! Amen. Pieseň: ES 444 Autor: Viera Šimová Šoltés

Ako sa otec zmilúva nad synmi, tak sa Hospodin zmilúva nad tými, čo sa Ho boja. Žalm 103,13

Keď ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc Ducha Svojho Syna, ktorý volá: „Abba, Otče.“ Galaťanom 4,6

Ján 4,19-26 • Modlíme sa za: Záriečie (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si premysli jednu konkrétnu vec, ktorú Ježiš v tvojom živote zmenil, a poďakuj Mu za ňu. Ak sa naskytne vhodná príležitosť, povedz o tejto skúsenosti pokojne a pravdivo niekomu blízkemu.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu