Hebrejom 10,19-31

19 Bratia, keď teda máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne, 20 po novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez oponu, čiže cez svoje telo, 21 a keď máme veľkého kňaza nad Božím domom, 22 pristúpme s úprimným srdcom v plnej istote viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. 24 Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň. 26 Veď ak dobrovoľne hrešíme po tom, čo sme prijali poznanie pravdy, niet už viac obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žeravý oheň, ktorý strávi odporcov. 28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. 29 Uvážte, o čo horší trest si zaslúži ten, čo pošliape Božieho Syna, zneváži krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupí Ducha milosti. 30 Veď poznáme toho, kto povedal: Mne patrí pomsta, ja sa odplatím. A ďalej: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Hrozné je padnúť do rúk živého Boha.

Život pred Pánom Bohom má jasné pravidlá. Po skonaní Pána Ježiša na kríži sa úplne roztrhla chrámová opona, ktorá oddeľovala svätyňu od svätyne svätých. Do svätyne svätých vstupoval iba veľkňaz – raz v roku – v deň zmierenia – s obetnou krvou kozla. Každoročný proces, ktorý však nikdy neznamenal úplne očistenie. To zabezpečil až Kristov „golgotský výdych“. Pán Ježiš sa stal Veľkňazom a vlastnou krvou nás raz a navždy zmieril s Bohom. Prístup k Bohu je teda voľný. Už ho má nie iba veľkňaz raz v roku, ale každý a neustále. Je to milosť, ktorá sa ponúka celoplošne. Jeho zmučené telo je oponou a krv tou jedinou a jedinečnou obeťou. Pre omilosteného hriešnika sú tu však jasné pravidlá, ako žiť pred Bohom a na ceste k Nemu: (1) Prichádzať k Nemu s vierou: „Bez viery v Krista sa nemôžeme ľúbiť Bohu.“ Viera v sebe nesie nenahraditeľnosť úprimnej vďačnosti za očistenie. (2) Máme sa držať vyznania nádeje. Vyznanie je vonkajším prejavom vnútorného stavu, presvedčenia. Naše okolie potrebuje počúvať o nádeji. (3) Pozorovať sa v láske. Je to konkrétny záujem jedného o druhého. Osobný vklad toho, čím môžem prispieť k životu v spoločenstve. Vierou vďačíme za milosť, nádejou svedčíme a láskou slúžime.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti, že nám cez Svoje trpiace a zmučené telo umožňuješ prístup k Otcovi! Prosíme Ťa, na ceste viery nám mocou Svojho Ducha pomáhaj k tomu, aby sme pravým vyznaním a svedectvom života túto možnosť tlmočili ľuďom okolo seba! Amen. Pieseň: ES 463 Autor: Ján Matis

Kto spomedzi bohov je taký ako Ty, Hospodin? Kto sa Ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? 2.Mojžišova 15,11

Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi – akože je mnoho takých bohov a pánov –, no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre Neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze Neho. 1.Korinťanom 8,5-6

Skutky apoštolov 8,(9-11)12-25 • Modlíme sa za: Rožňavské Bystré (GeS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný a ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu