2.Korinťanom 12,1-10
 1 Ak sa treba chváliť, aj keď to neosoží, prejdem k videniam a Pánovým zjaveniam. 2 Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem o tom istom človeku — či v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie —, 4 že bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5 Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval. 8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. 9 Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Silní v Kristovi. Nemáte občas pocit, že okolo vás je plno „silných“ ľudí? Zvládajú, čo im príde do cesty; majú odpoveď na všetky otázky a vždy ten správny názor; sú sebavedomí, úspešní a šťastní. V skutočnosti je táto navonok prezentovaná sila tenkou škrupinou, pod ktorou sa skrýva zraniteľné jadro človeka. Všetci sme ľahko dotknuteľní a viera v Pána Ježiša pri tom nie je žiadnym talizmanom. Apoštol Pavel to dobre poznal. Na jednej strane mal videnia a zjavenie od Pána, ktoré nás napĺňajú úžasom (áno, hovorí tu o sebe). Na druhej strane aj on mal svoj „osteň“. Išlo pravdepodobne o chronický zdravotný problém, ktorý zasahoval do toho najdôležitejšieho, čo mu ležalo na srdci: do služby Pánovi. Napriek modlitbám zostalo toto utrpenie súčasťou jeho života – ale zároveň Pavel dostal uistenie o Kristovej milosti. Pán totiž nikdy neprestáva budovať náš charakter. Patrí k nemu aj pokora a lepšie pochopenie druhých ľudí na základe osobnej skúsenosti. Aj takto môžu cez nás vidieť Božiu tvár – a potom sme spoločne silnejší v Kristovi.
Modlitba: Pane, nevieme, prečo sú niektorí z nás ušetrení ťažkostí a iní nie. Ale Ty vieš všetko a Ty nás miluješ. Prosíme, nech sa z našich sŕdc za žiadnych okolností nevytratí dôvera voči Tebe. Amen.
Pieseň: ES 494
Autor: Renáta Rényeiová

Hospodinovi, tvojmu Bohu, patria nebesia i nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej.  5.Mojžišova 10,14
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých On miluje. Lukáš 2,14

Lukáš 9,51-56 • Modlíme sa za: Bohunice (DNS)