Nedeľa po Novom roku Videli sme Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján 1,14b

Lukáš 2,41-52

41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ 49 On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ 50 No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.

Ako jeden deň ovplyvňuje šesť ostatných. Zabudnúť dieťa v kostole a prísť na to až o deň na spiatočnej ceste, tak to by sa dnes už asi nemohlo stať. Dnes by sme takýchto rodičov pokladali za nezodpovedných a hrozilo by im za to aj väzenie. A 12-ročné dieťa, ktoré by zvládlo tri dni vo veľkom meste, medzi cudzími ľuďmi, to tiež nie je veľmi bežná vec. Ale nemyslím si, že to evanjelista Lukáš zachytil preto, aby nám povedal iba toto. Tento text hovorí o inej, dôležitejšej veci. Nech to už niekomu znie akokoľvek zákonnícky, či staromódne, nedeľa je deň, keď máme byť spolu ako rodina v chráme. Deti, rodičia, starí rodičia, všetky generácie, susedia, priatelia – ako komunita. Ako ľudia, ktorí sú radi spolu, ktorí sa majú o čom porozprávať, ktorí vedia, že Pán Boh je uprostred nich a ktorí s Bohom žijú. S tým súvisí aj jeden výnimočný detail. O Ježišovi sa píše: „…prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom“. Poslušnosť, milosť, ale aj to prospievanie múdrosťou, to všetko sú znaky vplyvu Božieho Ducha na život človeka. A tu už hovoríme aj o nás, dospelých, nie iba o deťoch. Prospievať múdrosťou, byť medzi ľuďmi milý a poslušný Bohu, to je záruka pokojného a požehnaného života. Presne po takom všetci túžime.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti, že na mňa vplývaš každú nedeľu Svojím slovom a robíš zo mňa pokojného, milého a rozumného človeka. Amen. Pieseň: ES 209 Autor: Jaroslav Petro

Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Žalm 40,2

Chorý Mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Ján 5,7-8

1.Jána 5,11-13 • Izaiáš 61,1-3(4.9)10-11 • Žalm 93 • Modlíme sa za: Myjavský seniorát

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu