Ján 3,22-36

22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23 Krstil však aj Ján, a to v Ainóne blízko Salimu, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia ta prichádzali a dávali sa krstiť. 24 Ján totiž vtedy ešte nebol uväznený. 25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26 Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, ten, čo bol s tebou za Jordánom a o ktorom si vydal svedectvo, krstí a všetci prichádzajú k nemu.“ 27 Ján odpovedal: „Človek si nič nemôže vziať sám, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy všetci mi môžete dosvedčiť, že som povedal: ‚Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.‘ 29 Kto má nevestu, je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, sa veľmi raduje zo ženíchovho hlasu. Tá moja radosť je úplná. 30 On musí rásť a ja sa musím umenšovať.“ 31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma jeho svedectvo. 33 Kto prijal jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Veď ten, koho Boh poslal, hovorí Božie slová, pretože Boh dáva Ducha bez miery. 35 Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk. 36 Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev.

Priestor pre Krista. Túžiš niekedy po uznaní? Chceš, aby ťa ostatní videli a počuli? Ján Krstiteľ nám pripomína, že pravá veľkosť nespočíva v presadzovaní seba, ale v tom, že necháme Krista rásť v našich životoch. „On musí rásť, a ja sa musím umenšovať“ (J 3,30). Ako často túžime po obdivných pohľadoch a slovách uznania?! A ako veľmi sa snažíme zaujať…?! Jánov postoj je výzvou – ukazuje nám, že takáto túžba nás môže odvádzať od zmyslu života. Umenšovať sa neznamená znížiť svoju hodnotu. Znamená to nechať Boha konať naplno. Znamená to ustúpiť z centra a dôverovať tomu, že On vie, čo je najlepšie. Keď sa snažíme presadiť vlastnou silou, ľahko sa minieme cieľa. Keď sa však umenšujeme, otvárame sa pre Božie vedenie a Jeho moc. Je to proces, ktorý si vyžaduje úprimné sebaskúmanie, ochotu meniť sa, vzdať sa svojich predstáv a plánov. Niekedy to bolí. Ale prináša to slobodu a radosť, ktorá nepramení z nás samých, ale z Krista, ktorý je v nás. Nie je to ľahké – pustiť pýchu, súťaživosť, túžbu po uznaní. Ale práve vtedy, keď ustúpime do úzadia, môže On vystúpiť do popredia. A vtedy nachádzame pravú radosť – nie v sebe, ale v Ňom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že pri Tvojej veľkosti strácame pýchu. Odpusť, že Ťa málo vnímame, málo na Teba myslíme, a tak sa stráca naša pokora! Stále sa nám pripomínaj a posilňuj našu vieru v Teba! Amen. Pieseň: ES 140 Autor: Stanislav Grega

Nech nám ani nenapadne, aby sme sa búrili proti Hospodinovi a odvrátili sa od Neho. Jozue 22,29

Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú. 1.Timoteovi 4,16

Izaiáš 8,20-23 • Modlíme sa za: Košice – Terasa (KoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu