Izaiáš 65,1-10
1 „Dal som sa hľadať tým, čo sa na mňa nepýtali, dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali. ‚Tu som, tu som,‘ povedal som národu, čo nevzýval moje meno. 2 Celý deň som vystieral ruky k vzdorovitému ľudu kráčajúcemu za vlastnými výmyslami po ceste, čo nie je dobrá. 3 K ľuďom, čo ma ustavične otvorene provokujú, čo obetujú v záhradách a na tehlách pália kadidlo, 4 čo vysedávajú v hroboch a nocujú v jaskyniach mŕtvych, jedávajú bravčové mäso a v nádobách majú vývar z nečistých vecí, 5 čo hovoria: ‚Zostaň tam, kde si, nepribližuj sa ku mne, lebo som sa oddelil od teba.‘ Oni sú dymom v mojom nose, ohňom, čo horí po celý deň. 6 Hľa, predo mnou je napísané: ‚Nebudem mlčať, kým neodplatím. Odplatím im mierou vrchovatou.‘ 7 Vaše hriechy spolu s hriechmi vašich otcov, ktorí pálili kadidlo na vrchoch a na vysočinách ma hanili,“ hovorí Hospodin, „mierou vrchovatou odplatím ich dávne skutky.“
8 Takto hovorí Hospodin: „Tak ako sa nájde mušt v strapci a povedia: ‚Neznič ho, lebo v ňom je požehnanie,‘ tak urobím kvôli svojim služobníkom, aby nebolo zničené všetko. 9 Vyvediem potomstvo z Jákoba a z Júdu, vlastníka svojich vrchov. Budú ich vlastniť moji vyvolení a moji služobníci tam budú bývať. 10 Šarón bude pastvou pre stáda a údolie Achór pasienkom pre dobytok, pre môj ľud, ktorý ma hľadá.

Tu si doma! Lenka Filipová naspievala krásnu baladu s názvom Časně ráno. Rozpráva v nej príbeh dievčiny, ktorá v jedno ráno odišla z domu a rodičom nechala iba stručný odkaz: „Už nie som dieťa. Zbohom, viac sa nevrátim.“ Otec zvesil ťažkú hlavu, matke zo srdca zmizlo šťastie. Ale zostala láska. Dievčine sa vo svete nedarilo, a tak sa so strachom vrátila domov, kde ju čakalo láskavé prijatie. Príbeh, ktorý sa v dejinách už toľkokrát zopakoval. Príbeh o detskej tvrdohlavosti, hlbokej rodičovskej láske a mieste, kde nás stále čakajú a majú radi, aj keď sme im – možno aj nechtiac – spôsobili smútok, či dokonca zo srdca vzali šťastie a radosť; alebo príbeh o láske, ktorou my stále čakáme naše dieťa, ktoré ňou nateraz pohrdlo. – – Prežil ho aj Izrael. Aj on neraz odišiel z láskavej Božej náruče a myslel si, že Boha nepotrebuje, ba že to bez Neho zvládne lepšie. Uctieva iných bohov a klania sa modlám, ale Hospodin sa stále dáva poznať, stále vystiera ruky, stále čaká, že sa ľud vráti, veď u Neho je doma. – – Aj my buďme verní v láske, nezatvárajme srdcia pred tými, ktorí ju nateraz odmietli, a sami sa vracajme do náručia Božieho, kde sme doma.
Modlitba: Pane Bože náš, odpusť, že sme šli svojou cestou a mysleli si, že Ťa nepotrebujeme. Túžime sa k Tebe vrátiť a byť s Tebou v tomto živote i vo večnosti. Amen.
Pieseň: ES 319
Autor: Štefan Kiss

Boh ponížených postavil na výšiny a smútiacich pozdvihol do bezpečia. Jób 5,11
Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných. 1.Korinťanom 1,27

Jeremiáš 31,1-7 • Modlíme sa za: Devičie (HoS)