17. nedeľa po Svätej Trojici
Víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. 1.Jána 5,4c

Matúš 15,21-28
21 Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu. 22 Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“ 24 Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27 No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ 28 Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

Byť na vedľajšej koľaji. Neviem, ako by ste sa cítili, keby ste dostali najavo, že len zavadziate, či ste prekážkou toho, aby ostatným bolo dobre? Keby vaša zúfalá potreba a kričanie o pomoc boli len výkrikom do tmy. Skrátka, stojíte na vedľajšej koľaji a všetko podstatné sa deje mimo vás. A dokonca Pán Boh koná mimo vás. Aj pre mňa je ťažké pokorne prosiť o odrobinku Božej dobroty a priazne – ako to urobila žena v našom príbehu. A jej postoj bol odmenený: jej dcéra bola uzdravená. – – Tento príbeh môže vyvolávať dojem, že Pán Ježiš má rád tých Svojich, dnes by sme povedali kresťanov – Božie deti, a tí ostatní: hriešnici, bezbožníci, sa najprv musia obrátiť, aby sa o nich zaujímal. Boh však nie je prijímačom osôb ani nerobí kategórie ľudí – miluje všetkých rovnako. Pokora a volanie o pomoc ženy spôsobili, že upresnil jadro a opravdivosť viery. – – Keď píšem tieto riadky, mám rovnakú túžbu byť osamote, mať pokoj od všetkých, cítim sa, akoby som už všetko zo seba vydal a som prázdny. Ale Pán Ježiš ma učí cez tento príbeh ešte niečo: dostal som toľko Jeho dobroty a lásky, že som povinný dávať aspoň tie omrvinky Božej lásky núdznym okolo seba, ktorí to tak zúfalo potrebujú.
Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád všetkých ľudí. Odpusť, že ich ja rozdeľujem a posudzujem. Rozlej vo mne Tvojím Duchom lásku ku všetkým. Amen.
Pieseň: ES 633
Autor: Daniel Kobyľan

On bude pokojom. Micheáš 5,4
Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.
1.Petrov 3,9

Rimanom 10,9-17(18) • Izaiáš 49,1-6 • Galaťanom 3,26-29 • Žalm 138 • Modlíme sa za: Važec (LOS)