Kazateľ 1,1-18

1Slová Kazateľa, Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme.

2„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ,„márnosť márností, všetko je márnosť.“3Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe,ktorou sa namáha pod slnkom?4Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza,zem však stále zostáva.5Slnko vychádza, slnko zapadá,náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.6Vietor veje na juh, obracia sa na sever,stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.7Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní.Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.8Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť.Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.9Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť.Niet nič nového pod slnkom.10Ak by aj niekto o niečom povedal: „Pozri, toto je nové!“— už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.11Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde,nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.

12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.13Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko,čo sa robí pod nebom:ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.14Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom,a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.15To, čo je krivé, nemožno narovnať,a s tým, čo chýba, nemožno počítať.16Pomyslel som si: „Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci,ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom,a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.“17Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie,hlúposť i bláznovstvo.Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.18Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutostia kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.

Nemá to zmysel? Aký to má všetko zmysel? Načo sa vôbec v živote o niečo snažiť? Veď všetko je to len márnosť. Nemá to zmysel ani trvácnosť. Tak by sa v skratke dal zhrnúť úvod knihy Kazateľ. Tieto slová znejú ako zhutnenie depresie. A nám ako kresťanom sa v prvej chvíli zježia chlpy a povieme si, že to predsa tak nemôže byť. Veď život predsa musí mať zmysel. Že by sa Kazateľ mýlil? Je to pravda? Nie je to pravda? Ako to máme chápať? – – Kazateľ bol nepochybne múdry muž. Vedel, čo píše. Otázne je, či aj my múdro čítame jeho slová… On totiž hovorí o tom, ako sa veci majú z nášho ľudského pohľadu. A ten je naozaj nezmyselný, kým doň nenecháme vstúpiť Pána Boha. Až keď nám Pán Boh ukáže Svoj pohľad, všetko začne dávať zmysel. Až vtedy pochopíme, čo, prečo aj ako. Škoda, že tak veľa ľudí túži vnímať svet len z našej ľudskej perspektívy a odmietajú Boží pohľad na svet, na život aj na seba. – – Nechajme sa dnes povzbudiť k tomu, aby sme každodenne hľadali Boží pohľad na svoj život a svet vôkol nás! Lebo to dáva svetu skutočný význam.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že máš pre nás cieľ a zmysel života! Odpusť, že niekedy sa pozeráme na svet, akoby nás Pán Ježiš nezachránil! Prenikaj nás Svojím Duchom, pestuj v nás Jeho ovocie, aby sme rozdávali radosť, lásku a pokoj! Amen. Pieseň: ES 231 Autor: Samuel Velebír

Hospodin, nech je Tvoja milosť nad nami tak, ako Ťa očakávame! Žalm 33,22

Ježiš hovorí: „Ja som dvere. Kto vojde cezo Mňa, bude spasený.“ Ján 10,9

Kazateľ 4,(4-7)8-12 • Modlíme sa za: Blatnica (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života: Dnes si vedome nájdi chvíľu na ticho pred Bohom a polož si otázku, kde sa spoliehaš len na ľudský pohľad. Potom si prečítaj krátky úsek z Biblie a popros Pána, aby ti ukázal svoj pohľad na tvoju situáciu.

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu