Nie je problém, že nerastiem — problém je, že neviem prečo. V novej epizóde podcastu Sprievodca manažéra, v poradí už dvesto dvadsiatej druhej, sme sa s Gabrielom Galgocim dostali k téme, ktorú považujem za jednu z najmenej diskutovaných v manažmente. Nie je to o zlom výkone. Nie je to o konfliktoch v tíme. Nie je to o nedostatku výsledkov. Je to o momente, keď všetko funguje — a ty, ako manažér aj napriek tomu nevieš, kde vlastne stojíš. Tím plní ciele. Spätná väzba od nadriadeného je pozitívna. Kvartálne odmeny chodia. A predsa sa v hlave ozýva tichá, nepríjemná otázka: “Posúvam sa vôbec niekam?” Gabriel to pomenoval veľmi presne. Tento stav nie je signálom zlyhania. Je to signál toho, že si dosiahol určitú úroveň komfortu — a niečo v tebe vie, že tam kde si, nechceš zostať. Športová analógia pre pochopenie tohto problému, nesklamala ani teraz. Atlét, ktorý končí druhý, tretí, štvrtý — nie je zlý atlét. Je to atlét, ktorý trénuje rovnako ako doteraz. A ak chce raz stáť na prvom mieste, nestačí trénovať viac. Musí začať trénovať inak. V praxi to pre manažéra môže znamenať veľa rôznych vecí. Pre niekoho je to rozšírenie rozhľadu — začať skutočne počúvať na poradách aj to, čo sa ho priamo netýka, a vnímať, čo riešia ostatné časti organizácie. Pre niekoho iného je to práca na strategickom myslení alebo na schopnosti komunikovať svoje myšlienky s väčšou istotou. A pre niekoho je to jednoducho — upratať si v hlave. Pomenovať si, čo mu reálne chýba, namiesto toho, aby sa topil v neurčitom pocite, že „niečo nie je v poriadku." To, čo si z tejto epizódy odnášam najviac, je jedna myšlienka: Ak si túto otázku kladieš, pravdepodobne si na správnom mieste. Lebo ľudia, ktorí sa s tým, kde sú, spokojne usadili, si ju nekladú.