Ľudia z cudziny často zažívajú osamelosť a izoláciu. Aby našli podporu a spoločnosť, obracajú sa na komunity. Väčšina z nich uprednostňuje online skupiny, ide však o relatívne novodobý jav. V digitálnom svete Keď v roku 1989 prišiel na Slovensko známy hudobník, pedagóg a prekladateľ John Boyd, zistil, že nájsť ďalších cudzincov je takmer nemožné. „Práve preto som sa naučil po slovensky, nebola iná možnosť,“ vysvetlil Boyd. Dokonca ani začiatkom roku 2000 neboli cudzinci a cudzinky nejak veľmi organizovaní online. „Uvedomil som si, že je tu diera v informáciách," poznamenal. Preto sa škótsky rodák rozhodol ponúknuť cudzincom niečo, čo v čase jeho príchodu neexistovalo. V roku 2009 Boyd vytvoril facebookovú skupinu Foreigners in Bratislava. Ľuďom z cudziny, prevažne z Bratislavského kraja, poskytuje miesto, kde môžu zdieľať informácie o živote na Slovensku. Človek tam môže nájsť zoznamy nehnuteľností, uverejňovať miestne udalosti, organizovať stretnutia cudzincov, vymieňať si nápady a zapájať sa do živých debát. Aj keď Boyd pripúšťa, že rýchlo rastúca skupina s takmer 50-tisícmi členmi môže byť občas problematická, je presvedčený, že ľudia sa za tie tie roky stali zdvorilejšími. Stretnime sa offline Keď sa cudzinci bližšie oboznámia so Slovenskom, cítia potrebu spájať sa s ostatnými aj naživo. Stretnutia cudzincov a miestnych v krčme existovali vždy, niektorí však uprednostňujú spoločné aktivity, pri ktorých je menej bubliniek. Pre Lovie Monevaovú z Filipín to znamenalo veľa potu a rýchle nohy. Najprv sa pripojila k skupine ľudí, ktorí trénovali Capoeiru. Bol to šport, ktorý dobre poznala z domu, no cvičiť ho so Slovákmi a Slovenkami na hodinách len v slovenskom jazyku bola nová výzva. Svoje leg sweeps („podrážanie“) si zlepšovala za pozorovania slovenských spolužiakov a spolužiačok. „Je to pre mňa zaujímavá antropologická skúsenosť,“ zavtipkovala. Moneva tiež poznamenala, že až po týchto hodinách mohla skutočne spoznať svojich spolužiakov. Pri pive zistila, že Slováci sú na ňu a jej domov rovnako zvedaví ako ona na nich a Slovensko. Za celkovo pozitívnu skúsenosť vďačí svojej ochote vyjsť „von” a pripojiť sa k skupinám, v ktorých sú aj domáci aj cudzinci. Pre tých, ktorí si zo Slovenska urobili domov Zatiaľ čo komunity poskytujú viac než len krátkodobú pomoc pre novoprichádzajúcich ľudí z cudziny, pre cudzincov druhej generácie je organizovanie rovnako dôležité. Deti cudzincov a cudziniek môžu naraziť na spoločenskú stigmatizáciu aj napriek tomu, že z kultúrneho hľadiska sú Slovákmi. Rovnako dobre si uvedomujú výzvy, ktorým čelia ich zahraniční rodičia. To niektorých viedlo k tomu, aby sa organizovali s cieľom pomôcť preklenúť priepasť medzi prvou generáciou cudzincov a ich potomkami, a zároveň vzdelávať slovenskú verejnosť o ich kultúre. (Eva) Ha Than Thi Thu a Quynh Anh La Thi z organizácie Vietnamské korene veria, že keď Slovákom a Slovenkám pomôžu pochopiť vietnamskú kultúru, odstráni to stereotypy, ktoré ich ľudí sužujú po generácie. Prostredníctvom online a offline podujatí, ako je Deň Vietnamu, tiež prepájajú mladých ľudí z Vietnamu, ktorí pociťujú kultúrne odpojenie od rodnej krajiny svojich rodičov. Môžu si navzájom zdieľať podobné skúsenosti zo života cudzincov druhej generácie na Slovensku. „Keď sa stretneme a rozprávame sa o rodine a každodenných záležitostiach, vytvárame vzájomné spojenia bez toho, aby sme to povedali nahlas,“ poznamenala Eva. Ak máte záujem o kvalitnú výučbu hudby, navštívte stránky Johna. Vietnamské korene je mládežnícka organizácia, ktorú môžete sledovať na Facebooku. Pozrite si aj ich fantastickú oslavu vietnamskej kultúry v Košiciach na tohtoročnom Dni Vietnamu. Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke Fjúžn, na Facebooku či na Instagrame.See omnystudio.com/listener for privacy information.