Prieskumy sú už dlho súčasťou verejného diskurzu a politickej kampane. Za posledné roky prešli vývojom a v súčasnosti sú presnejšie a spoľahlivejšie.

„Ak sa pozrieme na neverejné prieskumy, ktoré zadávajú firmy, inštitúcie alebo štát, ktorý začal oveľa intenzívnejšie pracovať s prieskumami, tak to samé o sebe hovorí, že keď si to zadávateľ platí a používa prieskumy opakovane, tak im pravdepodobne dôveruje. V každej inštitúcii sa však nájdu jednotlivci, ktorí im nedôverujú. Či už preto, že prieskum nedopadne tak, ako by si priali alebo majú nejaké bariéry voči prieskumom ako takým, ktoré vychádzajú z nejakých skúseností. Viac sa spoľahnú na intuíciu ako keby mali dôverovať prieskumu,“ vysvetľuje Managing Director prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský.

Potom sú to ďalšie prieskumy, ktoré sa týkajú spokojnosti spotrebiteľov a špecifickú skupinu tvoria politické prieskumy o dôveryhodnosti politických strán. Tým však ľudia často nedôverujú. Prečo je to tak? 

„Tých dôvodov je skutočne veľa, od samotnej nedôvery prieskumom ako takým, lebo tomu ľudia nerozumejú. Pod každým zverejneným politickým prieskumom nájdete v komentári tvrdenie, že je to hlúposť a mňa sa nikto nepýtal. Chýba tam pochopenie základného fundamentu prieskumu. Ak sa pýtame správne a korektne, tak je do istej miery potrebné to zovšeobecniť na celkovú populáciu. Navyše politické prieskumy sú metodologicky a technicky náročné na spracovanie, a práve preto si každá agentúra zváži či urobiť takýto prieskum alebo nie, pretože ide s vlastnou kožou na trh,“  hovorí v podcaste Stratégií OK 360°​. 

Dozviete sa aj: 

• Prečo sa vždy pred voľbami objavia čudné prieskumy úplne neznámych agentúr na jedno použitie? 
• Ako sa cez prieskumy manipuluje verejná mienka? 
• Akú dôveryhodnosť majú prieskumy a čo sú ich zásadné chyby? 
• Na čo si treba dať pozor a aké chyby nastávajú pri interpretácii? 
• Ako by vyzeralo naše rozhodovanie, ak by sme vôbec nemali prieskumy? ​