Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet okolo nás do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť. „Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek. Vedec vysvetľuje, že existuje už okolo 400 rôznych typov zobrazení sveta, aby sme o ňom mali čo najpresnejšiu predstavu, podľa toho, čo chceme mapou povedať. Napríklad OSN tento rok prijala zobrazenie, ktoré vytvoril projekt Equal Earth s cieľom presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Vo svojich zobrazeniach sveta tak ponúkne alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využili napríklad Google Mapy. Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok. Vedec tiež vysvetľuje, aké spory sa v kartografii riešia, ako sa vedci pozerajú na to, keď si Donald Trump premenuje Mexický záliv na Americký a prečo sa nemôžete spoľahnúť na mapu, ktorú vám vygeneruje umelá inteligencia. V podcaste sa dozviete aj: prečo už 500 rokov používame Mercatorovo zobrazenie a prečo nikomu nechcel prezradiť svoje rovnice; či sa o mapy zvádzali boje; čo všetko vieme zakresliť do máp; aké problémy vznikajú pri zakresľovaní Krymu, Južného Osetska či Abcházska; prečo to isté miesto volá niekto La Manche a niekto Doverská úžina, koľko farieb potrebujete na politickú mapu sveta, či sa dá v kartografii vyblázniť.