Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania. Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí. V rozhovore sa dozviete aj: aké sú podmienky na prijatie do Nórskej akadémie vied; či sú Slováci vo svete „intelektuálnymi otrokmi“; čo ťahá nórsku vedu dopredu, ak opomenieme peniaze z nerastného bohatstva; ako vnímajú škandinávske krajiny geopolitické napätie, na ktoré neboli zvyknuté; že nórčina je jednoduchší jazyk, ako sa zdá, najmä ak máte hudobný sluch.