Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka. Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. „Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková. Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.