Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu. „Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor. Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume. V rozhovore sa dozviete: ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania; ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol; prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní; ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda; ako budú vyzerať vesmírne misie; či bude už konečne jadrová fúzia a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.