Rodina pani Dagmar Bílkovej bola jednou z tých, ktoré v roku 1952 komunisti nútene vysťahovali z Bratislavy v rámci protiprávnej Akcie B. Otec pani Bílkovej Karol Jaroň, uznávaný typograf, bibliofil, zakladateľ Slovenskej Grafie, Linografie a spol. a bratislavskej Školy umeleckých remesiel skončil v kameňolome. Zo slávnej funkcionalistickej Vily Jaroň, o ktorú ho pripravila komunistická štátna moc, ho spolu s manželkou vysťahovali v nákladnom vagóne najprv do budovy železničnej stanice v Tisovci, neskôr do jedinej miestnosti bez vodovodu, ktorá bola predtým kurínom. Prišiel o svoj domov, majetok, aj ľudské práva. Jeho dcéra nikdy nemohla ďalej študovať. Rodina Bílková sa spravodlivosti nedočkala ani po roku 1989 a do vily Jaroň sa už nikdy nevrátili.