Zistiť, čo deje pod zemským povrchom, nie je jednoduché. Klasickými spôsobmi sa dokážeme dostať približne dvanásť kilometrov hlboko, čo nie je ani percento z celkovej vzdialenosti k stredu planéty. Vedci však nachádzajú spôsoby, ako sa pozrieť do najväčších hĺbok Zeme inak. Najnovšie tak zistili, že zemské jadro je skutočne pevné. Aj keď nie také pevné, ako naznačovali doterajšie modely. Pri výskume, ktorý publikovali v magazíne Science, vedcom pomohli silné zemetrasenia, ktorých nepatrné ozveny sa od jadra odrážali späť. Pri zisťovaní, čo sa nachádza vo vnútri Zeme, pomáhajú vedcom seizmometre. Zaznamenávajú seizmické vlny, ktoré sa uvoľňujú pri zemetraseniach. Na planéte je obrovská sieť takýchto meracích prístrojov, ktorá umožňuje sledovať, ako sa vlny šíria planétou. -- Ďalšie správy z vesmíru So vznikom planét to môže byť oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli.Okolo mladučkej hviezdy vedci totiž narazili na planetárny systém pozostávajúci z exoplanét veľkých ako Jupiter a Saturn. Hviezda CI Tau má pritom iba dva milióny rokov a vedci nerozumejú, ako sa tak rýchlo mohli okolo protoslnka vyformovať také obrovské telesá. Kľúčom k pochopeniu aktivity čiernych dier by mohli byť magnetické polia. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa snaží vysvetliť, prečo z niektorých supermasívnych čiernych dier unikajú do vesmíru ohromné výtrysky a iné sa zdajú pokojné. Astronómovia narazili na obrovský útvar z čias ranného kozmu. Takzvaný galaktický proto-superklaster prezývaný Hyperión sa vytvoril len dve miliardy rokov po veľkom tresku.