Ten čas plynie nejako rýchlejšie. A čím sme starší... no... je to neustále horšie. Tiež mávate ten pocit? Nuž, nie je to len pocit, dokonca to je fakt a to asi aj fakt vedecký. Dôvodom je spôsob, akým funguje náš mozog a čo s ním robí naše starnutie. Ale aby sme nezostali len takí ľudskí prízemní: zdá sa, že nám pomaly štartujú druhé mesačné vesmírne preteky. NASA totiž dostala novú úlohu: poslať astronauta na Mesiac - a to už do roku 2024. Tento týždeň budem v Zoome rozprávať o plynutí času, kozmických misiách na našu prirodzenú družicu aj o mužskej antikoncepcii. Krátke správy z vedy Archeológovia našli doteraz najväčšiu fosíliu tyranosaura rexa. Volajú ho Scotty, dinosaurus má necelých deväť ton, od špičky nosa až po chvost meral trinásť metrov a žil pred 66 miliónmi rokov na území Saskatchewanu, jednej z provincií Kanady. Baktérie dokážu putovať na vzdialenosť tisícov kilometrov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozeral na spôsoby šírenia mikróbov, a najmä na stopy DNA, ktoré im poslúžili ako akési odtlačky prstov. Jupiter vznikol pravdepodobne oveľa ďalej od nášho Slnka,ako sa nachádza dnes. Počítačové simulácie ukazujú, že plynný obor pôvodne vznikol až štyrikrát ďalej od hviezdy, ako je jeho dnešné poloha. Fyzici potvrdili, že hmota a antihmota sa rozpadajú odlišne, tentokrát je kľúčom takzvaný pôvabný kvark. Podobné experimenty sú dôležité, pretože dnes poriadne nerozumieme, prečo vôbec jestvuje hmotný vesmír. A ako by mohla vyzerať nová fyzika. Vedci narazili na viac ako štyri stovky génov, ktoré môžu súvisieť s vývojom schizofrénie. Pri analýze dát od viac než stotisíc pacientov im pomohlo strojové učenie sa, keď pomocou počítačov vedci sledovali trinásť oblastí mozgu.