Niekedy je v živote dôležité to, čo človek spraví. Ale niekedy je prinajmenšom rovnako dôležité to, čo človek neurobí. A platí to aj vo svete vedy: a jedným z najdôležitejších prípadov z vedy relatívne súčasnej, z vedy 20. storočia je nemecký fyzik a nositeľ Nobelovej ceny za objav difrakcie röntgenových lúčov na kryštáloch Max von Laue. Prečo to hovoríme? Pretože nielenže Laue bol veľkým fyzikom svojich čias, veľkým vedcom, priateľom Alberta Einsteina a ďalších skvelých mužov a žien svojej doby, no keď na to došlo, vedel byť hlasným kritikom nacistov – a to v časoch, keď už riskoval nielen kariéru. Byť odvážnym, chrániť slobodu, vrátane slobody bádania, neignorovať fakty v prospech zvrátenej ideológie a snažiť sa pomáhať, je čosi, čo treba oceniť. Aj keď by sme nehovorili o nositeľovi Nobelovej ceny. -- Ďalšie správy z vedy Aj keď vesmírna sonda Cassini je už po smrti, objavy stále prináša. Jej dáta napríklad teraz ukázali, že na Saturn stále padá prstencový dážď: drobné častice a plyny. Vytvárajú akýsi prstencový lejak, ktorý tvorí najmä vodík. V Pompejach objavili vedci nové zachované nástenné maľby. Fresky v dome ukazujú pávy, hady, oblohu s vtákmi a postavu, ktorá ma polovicu tela muža a druhú polovicu psa. Výbuch sopky Vezuv zničil Pompeje 24. augusta roku 79. Slaninu či šunku vedci spojili so zvýšenýmrizikom rakoviny prsníka. Potraviny ako sú párky, slanina, saláma či šunka môžu podľa nového výskumu zvýšiť riziko ochorenia o deväť percent.