Pozrite sa poriadne do zrkadla. Čo tam vidíte? Možno vám napadne všeličo, ale nasledujúce asi nie: celé dejiny jedného druhu. A tieto dejiny sú komplikované, s mnohými slepými odbočkami a vetvami, s predkami, ktorí sa objavili aj zmizli, s ktorými sme sa krížili a ktorí v nás zanechali stopy – i keď niekedy len na úrovni niektorých génov. Teraz sa zdá, že vedci objavili úplne nový a neznámy druh pračloveka, ktorý sa kedysi pred desiatkami tisícov rokov žil na jednom filipínskom ostrove. A keď teda hovoríme o ukrývaní: vedci potvrdili, že mačky naozaj počujú a reagujú na svoje meno. Len sa vás rozhodli ignorovať. Tento týždeň sa vyberieme do minulosti rodu Homo, pozrieme sa na mačky a zistíme, akému ďalšiemu materiálu po graféne vedci sľubujú veľkú budúcnosť. Krátke správy z vedy Do roku 2100 môže zmiznúť až 90 percent alpských ľadovcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady otepľujúcej sa klímy na európske hory. Aj keby sa nám podarilo udržať scenár mierneho globálneho otepľovania, vedci odhadujú, že zmiznúť môžu do konca storočia až dve tretiny alpských ľadovcov. Pri zhruba 400 svetelných rokov vzdialenej umierajúcej hviezde našli exoplanétu, z ktorej zrejme zostalo len jej kovové jadro. Systém je zaujímavý tým, že nejako podobne zrejme skončí naše Slnko a Zem, astronómovia tak môžu sledovať, ako by mohla vyzerať budúcnosť nášho systému. Ľudia na prechodoch pre chodcov mimovoľne nasledujú vzorce, ktoré popisuje matematika. Ukázal to výskum, ktorý sa zameral na spôsob, akými sa ľudia obchádzajú na plných križovatkách. Ľudia si podvedome volia čo najefektívnejšie, nie najkratšie cesty. Proxima Centauri b vzdialená len zhruba 4 svetelné roky síce obieha v obývateľnej zóne, no vedci predpokladali, že exoplanéta je bombardovaná takými dávkami röntgenového žiarenia, že tam nič nemôže žiť. Nový výskum ale naznačuje, že to nemusí byť pravda. Napokon, dôkazom sme my: pred miliardami rokov boli podmienka na Zemi ešte drsnejšie a život prežil a vyvíjal sa.