Bolo tam vtedy úplne všetko, a zároveň toho bolo veľmi málo. Áno, hovoríme o období krátko po veľkom tresku: veď viete ako je to s tým zachovaním energie. No vtedy, ani krátko nato neboli ani molekuly, dokonca ani tie najobyčajnejšie. Až postupne začal vesmír chladnúť a keď to poriadne preženieme, objavila sa chémia. Teraz vedci narazili na dôkaz existencie takejto prvej molekuly. Iní výskumníci zase experimentálne ukázali, ako zlepšiť pamäť seniorom až na úroveň dvadsiatnikov, teda aspoň na chvíľku. Akurát na to potrebujete slabé výboje striedavého prúdu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mladučkého kozmu, pozrieme sa, ako by sa dalo pomáhať pamäti v neskoršom veku i ako vlastne v našom tele funguje poriadne štipľavé jedlo a čo s tým podľa vedcov robiť. Krátke správy z vedy Na Marse zachytili prvé marsotrasenie. Otrasy zaznamenal seizmograf na marťanskej sonde InSight, podľa vedcov pochádzajú z vnútra červenej planéty. Prístroj dosiaľ zachytil štvoricu otrasov. Vedci prvýkrát vytlačili srdce aj s cievnym systémom. Pomohla im v tom 3D tlač, použili pri nej bunky pacienta, takže telo by nemalo takýto orgán odmietať a pacient by nemusel brať silné lieky na potlačenie imunitnej odozvy. Až miliónu druhov hrozí vyhynutie a príčinami sú činnosť a vplyv človeka. Hovorí to návrh novej rezolúcie OSN o dopadoch našej činnosti na voľnú prírodu. Dôvodmi sú strata čistého vzduchu, vody, výrub lesov, hnojenie, nadmerný výlov rýb aj celý proces klimatickej zmeny. Čína vraj vybuduje mesačnú základňu už do desiatich rokov. Zároveň dovtedy pošle na našu prirodzenú družicu prvých taikonautov. Tvrdia to čínske štátne médiá, Spojené štáty zase hovoria, že USA sa na Mesiac chcú vrátiť už do piatich rokov.